dieťa otecReuters
StoryEditor

Ženy do vlády, muži k deťom. Nórske rodiny prirodzene volia rovnosť

03.12.2016, 23:00
Slovensko by sa mohlo v mnohých oblastiach nórskym systémom inšpirovať.

Dôraz ženy na budovanie kariéry nemusí byť v rozpore s rodinným životom. Škandinávske krajiny sú toho dôkazom. Jednu z najvyšších pôrodností v Európe má Nórsko, kde zároveň množstvo najvyšších postov štátnej aj súkromnej sféry zastávajú ženy. Recept? Dôsledné zapojenie mužov do starostlivosti o deti, vrátane otcovskej, a vytvorenie podmienok pre návraty matiek do pracovného procesu.

Keď sa pár v Nórsku rozhodne splodiť dieťa, počítajú obaja budúci rodičia s tým, že po jeho narodení na určitú dobu opustia prácu a na rodičovskej sa vystriedajú. Matka aj otec musia doma s potomkom každý stráviť minimálne desať týždňov. Dieťa si tak od útleho veku buduje blízky vzťah s oboma. O zvyšnú dobu rodičovskej sa rodičia môžu podeliť podľa vlastného uváženia.

Ak sa jeden z nich rozhodne oných desať týždňov nevyužiť a zostať v práci, stráca rodina na túto dobu príspevok od štátu. Podľa sociológa Knuta Oftunga z kancelárie nórskej ombudsmanky sa to však často nestáva. Povinná otcovská totiž v Nórsku funguje už od roku 1993 (jej dĺžka kolísala medzi 4 a 14 týždňami), a hoci v čase zavedenia vyvolala veľké kontroverzie a konzervatívne kruhy ju spochybňujú pred každými voľbami, pre rodičov je dnes už úplne prirodzená.

"Nemôžeme mužov automaticky pokladať za nejako hendikepovaných a nekompetentných starať sa o malé deti. Kladieme dôraz na to, že aj muži sú ,normálni' rodičia," povedal iDNES.cz Oftung. V praxi to často funguje tak, že si otcovia svojich desať týždňov rozprestrú do dlhšieho časového úseku a s dojčaťom alebo batoľaťom zostávajú doma každý týždeň jeden alebo dva dni. Matka v tieto dni pracuje na čiastočný úväzok alebo sa vzdeláva.

Starostlivosť o dieťa navyše neznamená žiadny výrazný pokles doterajšieho príjmu. Ak rodičia zvolia kratšiu celkovú dobu rodičovskej - teda 46 týždňov - čerpajú počas nej sto percent doterajšieho platu. Pri dlhšej 56 týždennej rodičovskej im štát vypláca 80 percent doterajších príjmov. "Väčšina zamestnávateľov s týmto usporiadaním nemá problém. Nechcú prichádzať o cenné pracovníčky," podotýka Oftung.

Pracovné pauzy na dojčenie a škôlky od jedného roka

Hlavným cieľom krátkej, avšak veľmi štedrej, rodičovskej je dať ženám istotu, že ak sa stanú matkami, neznamená to pre nich koniec kariéry alebo dlhodobý prepad príjmov. Zdá sa, že táto motivácia funguje. Nórsko má spoločne so Švédskom, Islandom, Francúzskom a Britániou najvyššiu pôrodnosť v Európe. Na jednu Nórka pripadá v priemere 1,75 dieťaťa, zatiaľ čo na jednu Slovenku 1,35.

Nórske ženy sú všemožne podporované, aby počas doby strávenej doma s dieťaťom nestrácali kontakt so zamestnávateľom, a čoskoro sa vracali, hoci spočiatku napríklad len na čiastočný úväzok. Ak chce podľa Oftunga otec alebo matka pracovať na skrátený úväzok a dieťa má menej ako desať rokov, zamestnávateľ im to musí umožniť.

Matkám pri návrate do práce pomáhajú aj zdanlivé maličkosti. Keď je napríklad na rodičovskej s dieťaťom do jedného roka otec a matka stále dojčí, má nárok na platené "dojčiace" prestávky - každý deň minimálne na hodinu. Na pracovisku okrem toho musia byť zabezpečené podmienky pre dojčenie, prípadne odčerpávanie mlieka a jeho ukladanie.

Zatiaľ čo na Slovensku ženy zostávajú na rodičovskej najčastejšie tri roky, v Nórsku väčšina detí vyrazí prvýkrát do materskej školy už medzi desiatimi a dvanástimi mesiacmi veku. Rodičia s dieťaťom môžu zostať doma aj dlhšie, nemajú však naďalej nárok na rodičovský príspevok.

"Rodičia veria, že materská škôlka je prirodzenou súčasťou starostlivosti o dieťa. Existujú dva hlavné dôvody pre jeho umiestnenie do škôlky: za prvé možnosť platenej práce pre oboch rodičov a za druhé rodičia veria, že dieťaťu prospieva pobyt s ostatnými deťmi pod dohľadom dospelých," konštatujú Kristin Holte Haugová a Jan Storø, profesori univerzít v Osle a Akerhuse v analýze nórskeho systému materských škôl.

"Neuvedomujeme si, že sa k mužom a ženám správame inak"

V súvislosti s dôrazom na zabezpečenie rovnosti žien a mužov vzniklo v nórskom štátnom aj súkromnom sektore množstvo špeciálnych pracovných pozícií a takzvaných centier pre rovnosť. V jednom z nich pôsobí Marianne Fostervoldová, ktorá má na starosti rovnosť v prístupe k pacientom i personálu v univerzitnej nemocnici v Oslo. Ľudia sa podľa nej často k mužom a ženám správajú rozdielne, bez toho aby si to uvedomovali. A všetko začína už v materskej škôlke.

"Nedávno prebehli štúdie v nórskych škôlkach, počas ktorých výskumníci analyzovali videozáznamy interakcií medzi vyučujúcimi a deťmi. Počítali, koľkokrát učiteľky oslovili deti priamo menom a koľkokrát len ​​"tie", a či boli rozdiely medzi oslovovaním chlapcov a dievčat. Zistili tiež, že chlapcom učiteľky oveľa častejšie pomáhajú s obliekaním a ďalšími praktickými vecami. Keď sa vyučujúci výsledky dozvedeli, boli v šoku, pretože si vôbec neuvedomujú, ako rozdielne k deťom v závislosti na ich pohlaví pristupujú," hovorí Fostervoldová, podľa ktorej treba preto rodové aspekty neignorovať, ale neustále pripomínať.

"V správnej škôlke by sa učitelia mali snažiť, aby si všetky deti - chlapci aj dievčatá - vyskúšali všetky možné aktivity. A aby tak boli schopné sami si zvoliť, čo ich baví, bez ohľadu na to, či je daná aktivita stereotypne dávaná do súvislosti s dievčatami alebo s chlapcami," hovorí Fostervoldová. V takto fungujúcej škôlke sa teda chlapci budú bežne hrať s bábikami a dievčatá s kombajnami bez toho, aby sa nad tým niekto pozastavoval.

Snahy o rovnomerné zastúpenie mužov a žien sa premietajú aj do kritérií pri prijímaní študentov na stredné a vysoké školy. Vysoko feminizovanými odbormi sú v posledných rokoch napríklad učiteľstvo pre materské školy a veterina. Množstvo škôl tak počas prijímacích skúšok na tieto odbory dáva jeden bod navyše chlapcom.

A naopak u odborov, kde rapídne prevládajú mužskí študenti, dostávajú bod navyše dievčatám. "Je to len jedno z mnohých kritérií. Iba, keď majú študent a študentka úplne rovnaké známky, skúsenosti a motiváciu, môže tento bod rozhodnúť," dodáva Fostervoldová.

01 - Modified: 2022-08-10 10:09:35 - Feat.: - Title: Inflácia v Nórsku sa zrýchlila v júli na najvyššiu úroveň za 34 rokov 02 - Modified: 2022-08-08 22:16:33 - Feat.: - Title: Nórsko bude prísnejšie regulovať výrobu elektriny a môže obmedziť aj jej vývoz. Dôvodom je nedostatok vody 03 - Modified: 2022-08-04 13:44:39 - Feat.: - Title: Za rusofóbne poznámky ju vykážu z krajiny. Nórska konzulka prišla o víza, musí opustiť Rusko 04 - Modified: 2022-07-29 07:00:00 - Feat.: - Title: Možno aj na vás by si mali chlapi dávať pozor. Tieto ženy sú v dlhodobých vzťahoch najviac neverné 05 - Modified: 2022-07-14 07:20:03 - Feat.: - Title: Pápež prepísal históriu. Do výboru pre výber biskupov prvýkrát vymenoval tri ženy
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
15. august 2022 02:57