Dlho sa zameriavalo kvôli povojnovej legislatíve výhradne na obranu vlastných hraníc. Teraz môže opäť nasadiť svoju techniku v zahraničí. Za podpory USA je jedným z kľúčových vojenských hráčov v regióne.
Japonská armáda pred sedemdesiatimi piatimi rokmi podnikla jeden z najprekvapujúcejších a najničivejších útokov v dejinách. Po konci 2. svetovej vojny však sláva ozbrojených síl krajiny vychádzajúceho slnka pohasla.
Japonci prijali takzvanú povojnovú pacifistickú ústavu. Tá Japonsku zakazovala až donedávna používať armádu pri riešení konfliktov s výnimkou obrany krajiny.
Koniec desaťročí pacifizmu
V roku 2015 však parlament prijal novú legislatívu, ktorá umožňuje zapojenie japonskej armády do zahraničných misií. Aj pod tlakom prísnych zákonov však japonské ozbrojené sily podľa bezpečnostných expertov prekvitali.
"Japonsko by sa mohlo stretnúť s kýmkoľvek," tvrdí o súčasnej sile Tokia vojenský historik John T. Kuehn. Dodáva, že Japonsko takú silu dosiahlo len so zlomkom rozpočtu, ktorý ide na zbrojenie u ostatných armádnych veľmocí.
Za pravdu mu dáva aj armádny expert a editor blogu Japan Security Watch Kyle Mizokami. Pripomína, že Japonsku k súčasnej pozícii pomohlo partnerstvo so Spojenými štátmi. "Japonsko a USA sú najbližšími vojenskými spojencami. Sú si bližšie, než USA a Veľká Británia," mieni Mizokami.
Veľkou výhodou je aj partnerstvo pri zdieľaní moderných technológií. Na japonských plavidlách je napríklad inštalovaný protiraketový systém Aegis, píše CNN.
Silný hráč v regióne
Japonci sa dostali na špičku tiež so svojimi ponorkami, ktoré od 50. rokov prešli mohutným vývojom. Oproti konkurencii zo zahraničia sa Japonsko pri ich konštrukcii nezameriavala na likvidáciu potenciálnych cieľov na pevnine, ale peniaze smerovalo do bojaschopnosti na mori.
Armádni experti spomínajú v súvislosti s pokrokom japonských ozbrojených zložiek tiež tamojšiu mentalitu pospolitosti. Armáda musí fungovať ako celok a nemala by stáť na hviezdach. To platí aj pre vývoj technológií. Kuehn dáva ako príklad lietadlá F-35, ktoré vyvinuli inžinieri v USA.
S ich výrobou sa v budúcnosti počíta v Japonsku. Kuehn by sa podľa svojich slov nečudoval, keby stroj lepšie fungoval vo výzbroji Japoncov. Očakáva, že sa Japonci budú snažiť lietadlo vylepšiť, aby ho mohli nasadiť do väčšej škály operácií.
Pozadu nezostávajú ani pozemné vojská. Už krátko po útoku na Pearl Harbor prišli Japonci s taktikou bleskového obsadenia ostrovčekov v Pacifiku. Tento postup v priebehu rokov vypilovali a trénovali ho aj počas novembrového cvičenia spolu s americkou armádou. S nekončiacimi spormi okolo ostrovčekov v Juhočínskom mori môže byť táto taktika viac ako aktuálna.
Vyriešeniu sporov v posledných dňoch nepomohol ani nový prezident Spojených štátov Donald Trump, ktorý telefonoval s prezidentkou Taiwanu. Tým rozohnil Čínu a Biely dom musel neskôr vysvetľovať, že na vzťahoch s Pekingom sa nič nemení.