O tom, že sunnitské teroristické skupiny dostávajú peniaze zo Saudskej Arábie, písala v jednom z e-mailov zverejnených serverom WikiLeaks šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová už v roku 2009. Teraz ale túto skutočnosť priamo potvrdil bývalý minister financií afganského hnutia Taliban.
Hadždž ako kamufláž
Agha Jan Mutasím utiekol po páde talibanskej vlády v roku 2001 do susedného Pakistanu, kde spolu s ďalšími vodcami hnutia začal organizovať odboj proti Američanom aj kábulskej vláde, ktorý trvá dodnes. V rozhovore pre denník New York Times Mutasím priznal, že v rokoch 2002 až 2007 jazdil dvakrát až trikrát ročne do Saudskej Arábie, aby tu zhromažďoval peniaze pre Taliban.
Mutasím vyrážal do ropnej monarchie pod zásterkou náboženskej púte hadždž, hlavným cieľom ale bolo oslovovať bohatých Saudov a ich nadácie so žiadosťou o finančný príspevok na vojnu. Okrem obyvateľov kráľovstva sa ale obracal aj na veriacich z ďalších krajín, ktorí prichádzali na sväté miesta: "Saudská Arábia bola jedinou krajinou, kde som ich mohol stretnúť," vysvetlil.
Saudskoarabské úrady sa zvyčajne obhajujú tým, že nemôžu kontrolovať milióny ľudí, ktorí sa každoročne vydávajú na púť do Mekky. Talibanci tam najčastejšie cestujú na falošné pakistanské pasy, tvrdia experti.
Saudskoarabské kráľovstvo ale financovanie Talibanu odmieta: "Keď som bol vo vláde, nešiel Talibanu ani dolár," napísal americkému denníku princ Turk al-Fajsal, ktorý viedol 24 rokov saudské tajné služby a neskôr bol veľvyslancom svojej krajiny v USA.
Dvojitá rola Rijádu
Úloha Saudskej Arábie v Afganistane ale nie je čiernobiela. V rovnakej dobe, keď do krajiny prúdia milióny dolárov pre Taliban, ponúka tiež Rijád afganskej vláde peniaze na obranu a rozvojové projekty.
Saudské peniaze od súkromných sponzorov ale doteraz mierili skôr do zakladania nových madras (náboženských škôl), ktorých je teraz okolo 4000 a množstvo z nich šíri netolerantnú a radikálnu verziu islamu.
Saudovia na tomto poli súperia s Iránom, ktorý podobne investuje v šiitských oblastiach Afganistanu. Práve kvôli Iránu Rijád dlho Taliban podporoval - vnímal ho ako hrádzu proti šíreniu šiitskeho vplyvu v oblasti.
Prvá cesta afganského prezidenta Ašrafa Ghaního v roku 2014 viedla práve do Rijádu. Ghaní sa neskôr s kráľom Salmanom dohodol na podpore Saudmi vedenej koalície v Jemene. Kábul po svojich spojencoch žiadal, aby zaistili, že Talibanu prestanú prúdiť saudské petrodoláre.
Súčasná ofenzíva, ktorú Taliban podniká hneď v ôsmich afganských provinciách za použitia asi 40 tisíc bojovníkov, je podľa afganských úradov financovaná prevažne zo zahraničia. Afganci jej cenu vyčíslili na miliardu dolárov. Prezidentov hlavný poradca Nadír Nadrí označil finančnú aj logistickú podporu Talibanu za bezprecedentnú.