V januári tohto roka zmizlo v Berlíne počas cesty do školy 13-ročné ruské dievča Lisa F. Keď sa na druhý deň objavila, na polícii vypovedala, že ju unieslo a celý deň znásilňovalo niekoľko mužov arabského vzhľadu.

Medzi ruskou menšinou žijúcou v Nemecku a tamojšími nacionalistami sa okamžite začali šíriť reči, že migranti, ktorých do krajiny podľa ich presvedčenia pozvala kancelárka Angela Merkelová, unášajú a znásilňujú maloleté dievčatá. Pred kancelárkiným sídlom sa konali protestné demonštrácie za účasti stoviek ľudí. A to aj napriek tomu, že nemecká polícia aj úrady verziu dievčaťa o zmiznutí a celodennom znásilňovaní odmietali.

Prípad s našou Lisou
Celý prípad nabral politický rozmer, keď sa doň zapojili najvyššie špičky Kremľa. „Je jasné, že toto dievča nezmizlo na 30 hodín dobrovoľne. Verím, že tieto problémy sa nezametú pod koberec a nebude sa opakovať podobný prípad, ako bol tento s našou Lisou,“ povedal šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Jeho slová, ako aj obvinenia nemeckých úradov donekonečna opakovali Ruskom podporované médiá ako Russia Today či Sputnik.

Keď sa však dievča priznalo, že si celý únos aj znásilnenie vymyslelo a deň prečkalo u známeho, lebo sa bálo ísť do školy, to už ruské médiá zamlčali. Svoju úlohu splnili – vniesli do myslenia Nemcov a zástupcov tamojšej ruskej menšiny ďalší dielik nedôvery voči vládnej garnitúre Angely Merkelovej.

Spomínaný prípad je len jednou z mnohých modelových ukážok, ako funguje ruská vládna propaganda. Nielen voči Európskej únii, ale voči Západu celkovo. Stačí si zapnúť anglofónne vysielanie televíznej stanice Russia Today. Je plné správ o tom, ako americkí policajti strieľajú do neozbrojených černochov, Lotyši rozmiestňujú na vianočných trhoch v Rige hákové kríže alebo sýrski rebeli bojujúci s podporou západnej koalície proti režimu prezidenta Bašára Assada zabíjajú nevinné deti. Na prvý pohľad bežné spravodajstvo, ktoré má však jediný cieľ – zasiať neistotu i zmätok a otriasť dôverou voči Európskej únii aj Spojeným štátom. A to všetko v zmysle hesla – nemusíte veriť mne, stačí, keď nebudete veriť ani tým druhým.

Tvrdá diskriminácia
Zároveň tým však Kremeľ, ktorý do svojich médií, ale i do proruských alternatívnych stránok v zahraničí nalieva milióny eur, sleduje ešte jeden cieľ. Budovať medzi Rusmi žijúcimi v okolitých krajinách pocit spolupatričnosti a istoty, že prezident Vladimir Putin ich v prípade potreby ochráni. Hoci aj vojenským zásahom, podobne, ako to pred dvoma rokmi predviedol na Kryme či na západe Ukrajiny.

Najlepšie to vidno na príklade pobaltských krajín, kde žije početná ruská menšina. Rusi, ktorí v Lotyšsku tvoria niečo vyše štvrtiny celkovej populácie a v hlavnom meste Riga ich podiel na obyvateľstve dokonca presahuje 40 percent, sa neustále sťažujú na porušovanie menšinových práv. Tvrdia, že na úradoch nič nevybavia, lebo všade sa hovorí iba po lotyšsky. Navyše nemajú šancu dostať lotyšské občianstvo, keďže jednou z podmienok je skúška z lotyšského jazyka. „Pritom je to práve naopak. Oni sami odmietajú učiť sa po lotyšsky. Sledujú iba ruské televízie, ktoré im vtĺkajú do hlavy, ako sú v Lotyšsku diskriminovaní. Posilňujú v nich lojalitu voči Rusku,“ tvrdí pre HN lotyšský novinár Guntars Grinums.

Výsledkom potom je, že nielen ruské, ale aj Kremľom podporované médiá v ostatných krajinách prinášajú šokujúce správy, ako sú Rusi v Lotyšsku vystavení tvrdej diskriminácii. Takéto informácie sa neraz objavujú aj v slovenských či českých médiách, ktoré sa spájajú s ruským vplyvom záujmu.

Podobná situácia je v Estónsku, kde takisto zhruba štvrtinu obyvateľstva predstavujú Rusi. Tamojšia vláda si veľmi dobre uvedomuje hrozbu vplyvu ruských médií. Aj preto má estónsky verejnoprávny rozhlas a televízia aj ruskú sekciu, ktorá sa snaží eliminovať všetky snahy o kremeľskú propagandu. „Rusko malo a stále má ambíciu zasahovať do politiky ostatných krajín, a to aj do ich domácich záležitostí. Preto musíme mať oči naďalej otvorené a byť pripravení reagovať na takéto veci, medzi ktoré počítam taktiež ruskú propagandu,“ povedal prednedávnom v exkluzívnom rozhovore pre HN vtedajší estónsky premiér Taavi Roivas.

Západ sa bráni
Aj preto sa Západ rozhodol proti kremeľskej propagande zakročiť. Európsky parlament minulý mesiac schválil uznesenie, v ktorom varoval pred rastúcim tlakom propagandy Ruska. Upozorňuje v ňom, že Rusi sa snažia prekrútiť fakty, vzbudiť strach, vyvolať pochybnosti a rozdeliť EÚ. Únia by preto mala odpovedať posilnením skupiny pre strategickú komunikáciu.

Európske krajiny by tak mali zvyšovať povedomie a vzdelávanie svojich občanov, okrem iného v oblasti dejín. Podporovať by mali internetové a miestne médiá, investigatívnu žurnalistiku a informačnú gramotnosť. „Boli sme svedkami premien propagandy štátnych aj neštátnych aktérov. Čo sa týka Ruskej federácie, situácia je dnes jasná. Po anexii Krymu a agresii vo východnej časti Ukrajiny sú si mnohé krajiny plne vedomé jej dezinformovania a manipulácie,“ uviedla europoslankyňa Anna Fotyga, ktorá bola spravodajkyňou spomínaného uznesenia.

Západní politici upozorňujú, že ruská propaganda zvyšuje svoje obrátky v čase, keď sa opäť zhoršuje situácia na východe Ukrajiny. „Minulý mesiac sme boli svedkami masívneho zvyšovania porušovania prímeria. Každý deň počuť stovky explózií zo zariadení, ktoré Minská dohoda zakazuje,“ pripomenul na minulotýždňovom zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.

So zvýšenou ostražitosťou sledujú dianie na východe Ukrajiny najmä v Pobaltí. Práve tam by podľa amerického experta na medzinárodné obranné štúdie Thomasa D. Millera z National Defense University vo Washingtone mohol ruský prezident Vladimir Putin rozpútať konflikt, ktorý by viedol k tretej svetovej vojne. A kľúčovú úlohu by pri tom zohrávala práve propaganda a stratégia hybridnej vojny. „Je možné, že rusky hovoriaci Lotyši a Estónci sa začnú búriť, protestovať za svoje práva, vyhlasovať, že sú prenasledovaní, a žiadať o medzinárodnú ochranu. Objaví sa podozrivo dobre vyzbrojený a vytrénovaný Ľudový front, ktorý bude chcieť oslobodiť Rusov v Pobaltí. Niekoľko atentátov na vysoko postavených ľudí a bombových útokov dovedie tieto krajiny na pokraj občianskej vojny. A budú sa objavovať aj povstania,“ píše vo svojom komentári na stránke foreignpolicy.com Miller, ktorý už pred štyrmi rokmi predpovedal ruskú inváziu na Ukrajinu a anexiu Krymu.

Viac o hrozbe Ruska čítajte tento týždeň v HN v Publicistike v rozhovoroch s lotyšským ministrom obrany Raimondsom Bergmanisom a švédskym ministrom obrany Petrom Hultqvistom.