Bitka o mesto, ktorá bola plná brutality a klamstiev z oboch strán, mení situáciu na sýrskom bojisku. Jej koniec uvoľní Asadovi 30 000 mužov. Ako bude vyzerať sýrska vojna teraz?

Najbohatšie sýrske mesto, ktoré sa stalo najväčším bojovým poľom vojny, bolo cintorínom mýtu, že umiernení povstalci sú schopní predstavovať politickú a vojenskú alternatívu k vláde Bašára Asada.

Tento mýtus žil na začiatku bojov, potom už existoval len papierovo v proklamáciách politikov, ako mínomet v propagandistických prestrelkách sprevádzajúcich vojnu.

"Umiernení" rebeli neboli tak silní, ako sa tvrdilo, neboli často tak umiernení, a ako ich vojnová logika zvádzala dohromady s islamistami a džihádistami, stávali sa pomaly jednými z nich.

Medzi čiernou a bielou

To však neznamená, že vojna nebola pre obyvateľov východného Aleppa brutálna, či už sa naozaj báli režimu na druhej strane, takže nelogicky radšej zostávali pod paľbou, alebo ich držali povstalci ako ľudské štíty, čo znie ako rozumnejšie vysvetlenie. Keby im utiekli "ich" obyvatelia, bola by to pre nich predčasná politická porážka.

Ale trpeli aj ľudia na vládnej strane. Málo sa už vie, že v roku 2013 naopak povstalci držali v obkľúčení západnú vládnu časť mesta a ostreľovanie, hoci zďaleka nie tak silné ako opačným smerom, pokračovalo až do posledných dní.

Aj keď bolo Aleppo podané ako kontrast čiernej a bielej, dobra a zla, nikdy to tak jednoznačné nebolo.

Rozhodujúce mesto krajiny vláda nezískala len s pomocou ruských lietadiel, ale tiež vďaka sebectvu svojich nepriateľov. Jedným z dôvodov pádu povstalcov je aj snaha Turecka zabrániť spojeniu dvoch kurdských enkláv na severe krajiny.

K operácii Štít na Eufrate, ktorá mala oficiálne za cieľ útok proti Islamskému štátu, si pozvalo na pomoc z juhu rebelov z Aleppa. Tým sa obrana ich časti mesta oslabila.

Na rade je Idlíb

Situácia sa radikálne mení, pretože Asad teraz bude môcť použiť okolo tridsať tisíc mužov, ktorí na seba boje vo východnom Aleppe viazali. Jeho ďalší cieľ je zrejmý: blízka provincia Idlíb, ​​ktorú držia povstalci z bývalej skupiny an-Nusra, ktorí boli donedávna napojení na al-Kájdu a v provincii zaviedli právo šaría.

Tým sýrsky režim de facto scelí hlavný pás Sýrie, kde sú najväčšie mestá, najviac obyvateľov a najúrodnejšia pôda. Je to jadro Sýrie.

Potom sa zameria na obsadenie pozícií ovládaných povstalcami na juhu - pri Damasku a pri jordánskych hraniciach. Islamský štát a situácia v púšti na východe mu budú ľahostajné.

Súčasne možno očakávať, že rozprášení povstalci povedú partizánsku vojnu proti režimu, tým budú brzdiť rekonštrukciu, na ktorú navyše nebudú peniaze, pretože najväčší potenciálni investori, Saudi a šejkovia z Perzského zálivu, zostávajú najväčšími nepriateľmi.

Regionálne víťazstvo Iránu

Nielen preto Asadovo víťazstvo vyzerá lepšie z diaľky ako z blízka. Medzi víťazmi v Aleppe totiž bolo málo sýrskych vojakov, zato veľa Iránom podporovaných bojovníkov z libanonského Hizballáhu a šiitských milícií z Iraku.

Aleppo je tak veľkým víťazstvom Iránu, ktorý výrazne skóroval v regionálnom meraní síl so Saudmi.

Pretože Asadova armáda je rokmi bojov už personálne vyčerpaná, je závislá na Iránom posielaných milíciách. Ozývajú sa hlasy, že Asad bude doma vazalom Ruska a Iránu.

Platí to však len do určitej miery, pretože bez neho by sa režim mohol zrútiť a ťažko vybojované zisky by sa Rusom a Iráncom mohli rozplynúť v novom kole úplne inej vojny.