Kríž, ktorý je viditeľný z vesmíru. Čo hľadal taký obrazec uprostred americkej púšte? Ak vás napadne nejaká bláznivá teórie o tom, že slúži mimozemšťanom k ​​navigácii ... tak ste pravde prekvapivo blízko. Skutočný príbeh dlho utajovaných symbolov je ale ešte zaujímavejší.

Mohli by ste od toho miesta byť len pár desiatok metrov a nemali by ste ani tušenie o tom, že je tam niečo zvláštne. Až zo vzduchu si všimnete niečo divné.

"Na mape nič také nebolo. Tak veľký monument by predsa na mape nemal chýbať," hovorila si Leslie Owenová, ktorá si pri prelete nad Arizonskou púšťou v roku 2004 všimla ohromný kríž. "A kúsok od neho bol ďalší kríž. A ďalší. Povedala som si, že musím preskúmať, čo tam tie obrazce robia. "Owenová, ktorá pracovala v planetáriu Univerzity of Arizona, a jej kolega Chuck Penson, sa rozhodli, že zistia, k čomu tieto kríža slúžili.

"Je to ako z nejakej konšpiračnej teórie," napadlo Owenovú. Nechtiac sa tak celkom presne trafila do skutočného účelu týchto obrazcov. Pátranie po pôvode maltézskych krížov v arizonskej púšti ich totiž priviedlo na stopu len ťažko uveriteľnej - a dlho utajovanej - operácie s názvom Corona. Tieto ohromné ​​obrazce boli len nepatrným článkom tajnej operácie nebývalého rozsahu: technicky komplikovanej a dômyselnej špionáže z vesmíru, ktorá siahala až do konca päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.

Pátranie v mapách a archívoch výsledok neprinieslo. Owenová a Penson si preto urobili do púšte výlet a preskúmali značky zblízka. "Boli ohromné. Štyri masívne betónové dosky smerujúce k centrálnemu disku." Na ňom našli pečať armádnych technikov (Army Corps of Engineers). "Aspoň sme sa mali čoho chytiť," rozpráva Owenová.

Číslo na pečati ich napríklad priviedlo k tomu, aby sa poobzerali po okolí. Našli niekoľko ďalších podobných krížov, zdanlivo usporiadaných do mriežky. Penson teda poslal e-mail do Army Corps of Engineers, aby sa o význame týchto záhadných stavieb v púšti informoval.

Po troch mesiacoch dorazila odpoveď, aj s ospravedlnením za omeškanie. "Nemohli o tých stavbách nájsť žiadne oficiálne záznamy a museli sa tak opýtať ľudí v dôchodku, ktorí tam boli zamestnaní v šesťdesiatych rokoch, a opýtať sa ich," popisuje Penson. Bývalí zamestnanci si našťastie spomenuli. Kríže v púšti boli určené na sledovanie z vesmíru ...

Ako vyfotiť nepriateľa z vesmíru a vyvolať snímky na zemi

Vráťme sa do päťdesiatych rokov, teda do počiatkov tzv. studenej vojny. Napätie medzi USA a ZSSR dosahuje medzných hodnôt. Obe veľmoci disponujú jadrovými zbraňami a navzájom sa s maximálnou ostražitosťou sledujú. Americké špionážne lietadlá robili, čo mohla, ale ohromnú plochu sovietskeho územia skrátka nešlo vytrvalo mapovať z lietadla.

V roku 1957 Sovieti vypustili na obežnú dráhu prvú umelú družicu. Táto správa obletela svet rýchlejšie ako samotný Sputnik. Američanov utvrdila v rozhodnutí, že musia investovať do vesmírneho programu. Jeho dôležitou (hoci pochopiteľne tajnou) súčasťou bola od počiatku špionáž. Navrhnuté boli dva programy rekognoskácie (prieskumu):

• Program SAMOS chcel na obežnú dráhu dostať sondu, ktorá by na Zem vysielala elektronický signál so zábermi nepriateľského územia. Snímky by sa automaticky vyvolávali priamo na obežnej dráhe, potom nasnímali televíznou kamerou a poslali pozemnému personálu.
• Program Corona naproti tomu navrhoval fotenie z obežnej dráhy na film, ktorý bol následne zhodený v kapsule. Aby tajný film nepadol do nepovolaných rúk, malo padajúce kapsulu zachytiť lietadlo ešte pred jej dopadom na zem.

Z dnešného pohľadu vyzerá SAMOS so svojou "digitalizáciou" trochu praktickejšie, avšak americké letectvo (v spolupráci s firmou RAND corporation a vládnymi agentúrami, predovšetkým NRO a CIA) malo lepšie výsledky s trochu zložitejšou Coronou. Čo sa týka obrazovej kvality, spoliehala sa Corona totiž na overené technológie, tradičné vyvolanie filmu v laboratóriu a ponúkala teda výrazne lepšie výsledky. Postupom času sa inžinierom podarilo vyladiť systém tak, aby produkoval snímky, na ktorých išlo z obežnej dráhy rozoznať objekty s veľkosťou jedného metra.

Satelity Corona vyštartovali na obežnú dráhu celkom 145-krát, medzi rokmi 1959 a 1972 vybavili amerického prezidenta a jeho poradcov detailnými snímky z celého sveta, predovšetkým potom zábermi Sovietskeho zväzu. Zvlášť potom, čo Sovieti v máji 1960 nad svojím územím zostrelili americké špionážne lietadlo U2, sa program Corona dostal do popredia amerických snáh.

V šesťdesiatych rokoch, keď ešte neexistovali navigačné satelity GPS, si museli inžinieri poradiť s množstvom problémov, ktoré dnes vyzerajú banálne. Jedným z nich bola nutnosť navigácie a kalibrácie. Navigáciu riešili sondy pomocou orientácie podľa súhvezdia. A kalibráciu vyriešili inžinieri práve pomocou púštnych obrazcov.

Pre analýzu kilometrov filmového pásu, ktorý sa potajomky znášal z vesmíru, vznikla celá nová profesia. "Systém analýzy a spracovania bol prepracovaný takmer k dokonalosti, aby sa zabránilo ľudským chybám, ktoré by narušili získavanie informácií," uvádza dobový dokument CIA (odtajnený v roku 2010)

"Časom sa neplytvalo. Včera chytili kapsulu, dnes ju spracovali, zajtra už ju analyzovali." Prezident tak mohol mať nové informácie spočiatku v ráde mesiacov, neskôr v ráde dní či dokonca hodín, čo je pri vtedajšej závislosti na pevnom médiu nepredstaviteľná rýchlosť. Zlepšoval sa film, kamery i spracovanie. Technici si postupne vyvinuli nové metódy, ako rýchlo spoznať, z ktorej časti sveta zábery pochádzajú, ako ich umiestniť na mapu, rýchlo zorganizovať a počas niekoľkých dní či hodín zaradiť, spracovať a popísať.

Na testovanie schopností satelitu používali Američania napríklad svoju ambasádu v Moskve, vysvetľuje Karel Pacner: "Prvé, podľa čoho sa ľudia pri interpretácii snímok z Corony riadili, boli zábery z nádvoria US ambasády v Moskve, ktoré mali podrobne zdokumentované." Podľa knihy Williama Burrowsa satelit snímal moskovskú ambasádu, pred ktorou stálo na Novinského ulici auto známych rozmerov: "Porovnanie známej veľkosti auta pomohlo pri analýze veľkostí skutočných cieľov špionáže," uvádza Burrows a odkazuje sa na svoj rozhovor s Dino Brugionim, bývalým analytikom CIA.

Ako narastala dôležitosť programu Corona, zvyšovali sa aj požiadavky na presnosť, a inžinieri preto prišlo s ďalšou - komplikovanejšou - metódou, ako vylepšiť svoje analytické schopnosti. Fotografie z vesmíru chceli presne zamerať a kalibrovať podľa cieľov, pri ktorých si môžu úplne presne určiť, ako budú vyzerať a kde budú umiestnené. Z mnohých dôvodov (dostupnosť, utajenie, ovzdušie) padla voľba na Arizonu.

Neobvyklá požiadavka pre realitných maklérov

"V polovici šesťdesiatych rokov nás navštívili ľudia z Armádnej mapovej služby," spomína Tom Brock, ktorý v tom čase pôsobil v Arizonskej realitnej kancelárii. "Vysvetlili nám, že potrebujú do arizonskej púšte umiestniť betónové značky na území 16 krát 16 míľ."

V tom čase bol ešte program Corona oficiálne prísne utajený, hoci už o ňom začali prenikať informácie k odborníkom, ktorí sa zaujímali o lety do vesmíru. Realitní makléri tak skupovali pozemky pre umiestnenie značiek za účelom "kancelárskeho využitia". Susedia sa potom v miestnej tlači dočítali trochu presnejšie vyjadrenie, totiž že ide o "systém pre kalibráciu leteckých máp". Armádu stál nájom asi dvetisíc dolárov ročne, celý projekt 267 betónových krížov potom stál štvrť milióna dolárov.

Púštna oblasť bola zrejme vybraná nielen pre svoju opustenosť, ale aj pre svoje optické kvality: "Riedky a čistý vzduch nad Arizonou zaručoval menšie optické skreslenie," píše napríklad Dwayne Day vo svojej knihe o programe Corona.

Pilotka Leslie Owenová, ktorá pátranie iniciovala, bola z nájdeného vysvetlenia nadšená. Jej otec Sid Owen totiž na programe Corona pracoval. Dozvedela sa to až v roku 1995, keď Bill Clinton informácie o špionážnom programe po viac ako dvoch desaťročiach odtajnil. O arizonských betónových značkách ale jej otec, ktorý pracoval ako vedec, vôbec nevedel.

"Bola to pre neho úplná novinka," rozpráva Owenová. Celá rodina si tak vďaka tomu mohla znovu vypočuť príbehy z obdobia studenej vojny, o prácu pre Lockheed a Itek a o vývoji kamier, ktoré fotili svet z vesmíru.

Z utajovaných špionážnych značiek je dnes atrakcia

Z pôvodných 267 betónových značiek (podľa niektorých 272 značiek) ich bolo mnoho zničených. Oficiálne armáda prestala platiť nájom počas sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov. Novým majiteľom a prenajímateľom pozemkov ponúkla, že betónové kríže z ich pozemku odstráni, čo väčšina z nich využila.

Tých niekoľko krížov, ktoré aj po takmer päťdesiatich rokoch prežili, sa stali pamätníky svojho druhu. Svedčia o dobe nedávno minulej, o studenej vojne, technologickom pokroku a vojenských tajomstvách.

Pri niektorých krížoch nájdete aj schované geokešky. Dochádza tak k uzavretiu pomyselného kruhu: značku, ktorá kedysi pomáhala satelitom sa "zorientovať", teraz ľudia hľadajú pomocou navigačných satelitov GPS.