Milorad Lukovič, hlavný podozrivý zo zorganizovania atentátu na srbského premiéra Zorana Djindjiča, je považovaný za profesionálneho zabijaka s bohatými vojnovými skúsenosťami. Verejnosť 35-ročného predstaviteľa srbského podsvetia roky pozná pod prezývkou Legija. Za toto oslovenie profesionálny hudobník údajne vďačí pobytu vo francúzskej Cudzineckej légii, kde pôsobil koncom 80. rokov a kde rodený Belehradčan získal prvé vojenské vzdelanie. Jasne identifikovateľný podľa vytetovanej červenej ruže na krku, Legija dlho nosil iné priezvisko -- Ulemek. Koncom 90. rokov však prijal meno svojej manželky -- čím chcel zrejme zakryť stopy po svojom pôsobení v polovojenských jednotkách mafiánskeho bossa Željka "Arkana" Ražnatoviča, ktoré sa v prvej polovici 90. rokov smutne preslávili svojou brutalitou počas vojen v Chorvátsku a Bosne. Djindjič sa s Lukovičom (vtedy veliteľom tzv. Červených baretov -- JSO) po prvý raz stretol 4. októbra 2000 v predvečer veľkej opozičnej demonštrácie za uznanie víťazstva Vojislava Koštunicu v juhoslovanských prezidentských voľbách a koalície DOS vo voľbách zväzového parlamentu. Snahou budúceho srbského premiéra bolo zabrániť zásahu JSO proti demonštrantom. Stretnutie sa konalo v belehradskom predmestí Surčin, základni v tom čase silných mafiánskych skupín. Djindjič požadovaný prísľub dostal. Neskôr sa ukázalo, že stretnutie v Surčine zrejme prispelo k tomu, aby 5. októbra tiekla krv. Stretnutie však zároveň bolo zdrojom množstva špekulácií. Kritici z vlastných radov Djindjiča spájali s belehradskými mafiánskymi skupinami. Objavili sa aj tvrdenia, že Djindjič sa zaviazal chrániť Lukoviča a jeho spolubojovníkov pred haagskym tribunálom OSN.