Podstatné hrozby, ktorým musí Rusko čeliť, pochádzajú z Ázie, a nie zo Západu. Tvrdí to v rozhovore, ktorý včera publikoval denník Izvestija, ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov v rámci otvoreného zhodnotenia limitovanej úlohy svojej krajiny v období po tzv. studenej vojne.
"Hrozba pre Rusko sa ukrýva v regióne pohoria Kaukaz a na jeho ázijskom úseku hraníc," zdôraznil minister Ivanov. Ako dodal: "Jednou z hlavných hrozieb, ktoré sme mohli pozorovať, neboli Spojené štáty alebo NATO, ale Afganistan." Obavy z vývoja v tejto ázijskej krajine prinútili Rusko podporiť afganskú opozičnú alianciu v boji proti tamojšiemu fundamentalistickému hnutiu Taliban v posledných troch rokoch, ako aj začleniť sa do medzinárodnej protiteroristickej koalície vedenej Spojenými štátmi, dodal šéf ruskej diplomacie.
Rozhodnutie prezidenta Vladimira Putina podporiť USA po teroristických útokoch z 11. septembra výrazne posilnilo vzťahy medzi Ruskom a Západom. Zvrat nasledoval po rokoch napätia a neistoty v súvislosti s postsovietskym smerovaním Moskvy. "Začiatkom 90. rokov sme váhali, či sa máme spojiť s Európou alebo Áziou," vysvetlil minister. "Dnes si realisticky uvedomujeme, čo je v našom záujme a čo nie je, čo môžeme robiť a čo nie," doplnil.
Rusko nemôže "oživiť bipolárny svet alebo sa znova usilovať o rolu veľmoci diktovaním svojich pravidiel hry niekomu druhému. Nechceme sa tak správať, no keby sme aj chceli, neboli by sme toho schopní," zdôraznil šéf ruskej diplomacie.
Moskva by mala podľa Ivanovovho názoru prestať očakávať, že na medzinárodných hospodárskych trhoch budú hovoriť o jej slabej ekonomike. Namiesto toho by mala prijať úplnú a rovnú súťaž, domnieva sa.
Ruský minister zahraničných vecí konkrétne neuviedol nijakú inú ázijskú krajinu predstavujúcu hrozbu pre Rusko, okrem Afganistanu. Moskva tiež vedie vojnu v "odštiepeneckej" severokaukazskej republike Čečensko. Takisto je v spore s Iránom a niekoľkými stredoázijskými exsovietskymi republikami v súvislosti s právami vzťahujúcimi sa na Kaspické more bohaté na ropu.
V spojitosti s Čínou, najväčším ázijským susedom Ruska, vyjadril Ivanov nejednoznačný postoj. Tiež naznačil, že aj vo vzťahu s USA existujú určité trecie plochy, napríklad pokiaľ ide o Irak.