Americké špeciálne jednotky sa trvalo usadili v pobaltských krajinách, kde trénujú vojakov pobaltských krajín. Majú ich pripraviť na nutnosť obrany pred potenciálnou hrozbou a snahami o destabilizáciu zo strany susedného Ruska.
"Sú na smrť vystrašení. A veľmi otvorene to priznávajú. Zúfalo si žiadajú naše vedenie," komentoval pre americký denník New York Times svoju aktuálnu skúsenosť zo špeciálnej misie generál Raymond Thomas, šéf Veliteľstva špeciálnych operácií ozbrojených síl USA (USSOCOM). Dodal, že "špecialisti" kvôli tomu zostanú v Litve, Lotyšsku a Estónsku trvalo prítomní.
K pokoju v Pobaltí neprispelo ani rozmiestnenie ruských balistických striel Iskander schopných niesť jadrové hlavice do enklávy okolo mesta Kaliningrad tesne susediacej s Poľskom a Litvou. Nepomohlo ani uistenie Moskvy, že ide iba o rutinné cvičenie.
Zhruba tucet amerických príslušníkov elitných jednotiek sa do každého z troch štátov postupne potichu presunul v posledných niekoľkých mesiacoch. Zámerne ale chceli, aby si ich prítomnosť Rusi všimli. "Vedia Rusi, že tu sme? Áno," povedal newyorskému denníku generál Thomas.
Potvrdil tým, že tieto snahy patria do širšej stratégie amerických špeciálnych jednotiek. Hlavným cieľom je odstrašiť akúkoľvek budúcu ruskú agresiu.
Vzájomná pomoc
Úlohou Američanov je preto poskytnúť sofistikované spravodajské technológie a naučiť svojich partnerov využívať široké zdroje tajných informácií, píše NY Times. Predovšetkým o konvenčných schopnostiach Rusov totiž majú v Pobaltí dobrú predstavu. Potrebujú sa ale lepšie vedieť brániť kyberútokom, špiónskym "ľstiam" a ďalším taktikám, ktoré Rusi využívajú pri podkopávaní prozápadných vlád.
"Tu v Pobaltí zažívame lavíny ruskej propagandy. Jej účelom je podkopať politickú aj spoločenskú súdržnosť, šíriť nedôveru medzi politickými predstaviteľmi a dokonca podkopávať našu štátnosť," opísal americkému denníku riaditeľ litovského Štátneho bezpečnostného oddelenia a bývalý veliteľ litovských špeciálnych jednotiek Darius Jauniskis.
Špeciálne jednotky preto so svojimi pobaltskými kolegami navzájom zdieľajú všetky dôležité zistenia Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a amerických diplomatov týkajúce sa podozrivých ruských aktivít. Ťaží z toho preto aj americká strana.
"Je dôležité mať ľudí v poli, aby boli v kontakte s tým, čo sa práve deje," potvrdil pre NY Times generálporučík Ben Hodges, veliteľ amerických síl v Európe. Pochvaľoval si, že vďaka tomu môžu rýchlejšie rozpoznať nebezpečnú ruskú činnosť.
Čo na to Trump?
Otázkou zostáva, ako dlho iniciatíva amerických zložiek vydrží. Je totiž neisté, ako sa k nej postaví novozvolený prezident Donald Trump. Ak by sa naplnili predpoklady, že bude upokojovať spory so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom a požadovať väčšiu účasť na spoločnej obrane zo strany členov NATO, nemusí mať záujem pokračovať v projekte v Pobaltí.
Podpora USA spojencom zo Severoatlantickej aliancie nabrala vyšších obrátok kvôli ruskej anexii Krymu a hybridnej vojne na východnej Ukrajine. NATO zintenzívnilo spoločné vojenské cvičenia a tento rok na jar by malo vyslať 800 až 1200 mužov do pobaltských krajín a Poľska.
Upokojiť severoatlantických spojencov sa snažili aj traja americkí senátori, republikáni John McCain a Lindsey Grahamová a demokratka Amy Klobucharová. Minulý týždeň navštívili Pobaltie a upokojovali regionálnych lídrov obávajúcich sa, že Trump nebude plne podporovať spoločnú obranu. "Som presvedčený, že naše vzťahy, a vzťahy USA s NATO, zostanú rovnaké," povedal McCain v Estónsku.
Najrýchlejšie rastúce výdavky na obranu
Pobaltské štáty ale na vlastnú päsť začali zavádzať rôzne bezpečnostné opatrenia, aby zvýšili svoju obranyschopnosť proti skrytým ruským aktivitám. Od začiatku ukrajinskej krízy pred tromi rokmi zdvojnásobili dopyt po vojenskom vybavení. V ďalších dvoch rokoch sa navyše očakáva ďalšie zdvojnásobenie, napísala britská analytická firma IHS Markit.
Výdavky na obranu dohromady v troch štátoch vzrástli medzi rokmi 2014 a 2016 takmer dvojnásobne zo zhruba 200 miliónov na vyše 370 miliónov eur. Litva a Lotyšsko navyše majú najrýchlejšie rastúce rozpočtové výdavky na obranu na svete, napísal NY Times.
Estónska armáda o počte 6 tisíc mužov si uvedomuje, že by nebola proti Rusku schopná obstáť. Začala preto oficiálne trénovať členmi paramilitárnej organizácie Estónska obranná liga. Ukazujú im, ako bojovať partizánskym spôsobom či pripravovať improvizované bombové zariadenia.
Litva zase vydala civilnú príručku radiacu ľuďom, čo robiť v prípade ruskej invázie. Medzi občanov sa jej dostalo niekoľko desiatok tisíc výtlačkov. V roku 2015 navyše Litovci oznámili, že obnovia povinnú vojenskú službu pre mužov medzi 19. a 26. rokom života. Počet príslušníkov tamojšej domobrany má navyše v roku 2017 vzrásť na 4900 osôb.