Severná Kórea stavila na zastrašovanie jadrovými zbraňami. V prípade, že Washington bude naďalej pokračovať vo svojej "nepriateľskej politike", nebude mať inú možnosť ako vlastniť jadrové zbrane, zaznelo vo vyhlásení, ktoré citovala hlásna trúba komunistického režimu -- agentúra KCNA. Diktatúra Kim Čong-ila pohrozila, že v prípade preventívneho útoku Spojených štátov bude nasledovať revanš. "Naša armáda, náš národ sa budú brániť, na preventívny zásah zareagujú okamžitou odplatou," píše sa vo vyhlásení.
"Naším cieľom nie je vydieranie," zdôrazňuje zároveň Pchjongjang. Severná Kórea chce získať jadrové zbrane, aby mohla znížiť počet konvenčných síl a mohla posilniť výdavky do sociálnej a hospodárskej sféry. Niektorí analytici sa nazdávajú, že KĽDR chcela vyhlásením zdôrazniť ekonomické ťažkosti a naznačiť želanie rokovať so Spojenými štátmi. Hospodárstvo izolovaného štátu je totiž v katastrofálnom stave. Odkedy Rusko v roku 1990 zastavilo svojmu niekdajšiemu ideologickému spojencovi veľkorysé dodávky, je Pchjongjang odkázaný na pomoc susednej Číny a medzinárodné charitatívne programy. Väčšina obyvateľstva trpí podvýživou, v krajine za posledných desať rokov zomreli od hladu dva milióny ľudí. Napriek všetkej biede však vedenie investuje obrovské sumy do armády. Vojenský rozpočet vyše dvadsaťmiliónovej krajiny predstavuje momentálne 1,9 miliardy dolárov -- nepredstaviteľných 14 percent HDP. Jej armáda patrí k najväčším na svete. Podľa analýzy vojenského experta Marka Štejnberga malo začiatkom tohto roka miliónové armády len päť štátov. Okrem Číny, USA, Indie a Ruska aj Severná Kórea s 1,1 milióna vojakov. Pritom má v porovnaní s menovanými krajinami niekoľkonásobne menší počet obyvateľov. Ľudský obranný potenciál sa pritom neohraničuje len armádou, militarizované formácie majú okolo 200-tisíc členov a v zálohe čaká na povolávací rozkaz takmer päť miliónov Severokórejčanov. Západné spravodajské služby sa nazdávajú, že Severná Kórea pracuje na jadrovom programe niekoľko rokov a vlastní už malý počet bômb. "Máme minimálne sto atómových hlavíc," tvrdil minulý týždeň austrálskej televízii riaditeľ štátneho Inštitútu kórejsko-amerického mieru Kim Mjong Chol. Pchjongjang, ktorý minulý rok napriek medzinárodným protestom obnovil prevádzku na reaktore v Jongbjone, včera po prvýkrát oficiálne pohrozil Spojeným štátom jadrovými zbraňami. Doteraz sa obmedzoval len na vyhlásenia počas spoločných rokovaní. Podľa amerických údajov už v októbri minulého roku priznal, že naďalej tajne pracuje na jadrovom programe, v apríli na rokovaniach v Pekingu opätovne vlastníctvo jadrových zbraní pripustil. Tri mesiace predtým odstúpila krajina, ktorú americký prezident zaradil do osi zla, od zmluvy o nešírení jadrových zbraní, vyhlásila však, že vyvíjať jadrové zbrane v úmysle nemá.

Poradca Pentagónu Richard Perle minulý týždeň preventívny zásah proti Severnej Kórei nevylúčil. Ak sa zabráni distribúcii severokórejských jadrových zbraní, je útok oprávnený, citovala vysokopostaveného predstaviteľa agentúra AFP. "Preventívny útok nemožno vylúčiť, pretože v opačnom prípade by sme Severokórejčanom povedali: môžete robiť, čo chcete, v žiadnom prípade nepoužijeme násilie."