Južná Afrika (JA) je desať rokov po páde apartheidu čoraz tmavšia, početnejšia, ale aj bohatšia. Aspoň to naznačujú práve zverejnené výsledky najkomplexnejšieho sčítania ľudu, aké dosiaľ urobili v tejto rasovo zmiešanej krajine.
Počas sčítania počas rokov 2001 a 2002 prišlo o život pätnásť štatistov. Ďalší sa stali obeťami násilia v nebezpečných černošských getách, iní sa nedostali za elektrické ploty a bezpečnostné kamery exkluzívnych belošských predmestí.
Výsledky sčítania, ktoré minulý týždeň v Pretórii prezentovala vládna agentúra Statistics South Africa (SSA), sú rovnako dramatické. Napríklad počet belochov sa v krajine od posledného sčítania v roku 1996 znížil z 10,9 na 9,6 percenta z celkovej populácie. SSA pritom tvrdí, že ide "len o zníženie percentuálneho pomeru vo svetle celkového zvýšenia počtu obyvateľov", zo 40,8 milióna v roku 1996 na súčasných 44,8 milióna. Juhoafrické ministerstvo vnútra počet emigrantov, ktorí sa mu pri odchode z krajiny v tom istom období písomne zverili so svojím úmyslom, odhaduje na 60-tisíc. Prisťahovalecké dáta z Austrálie, Nového Zélandu, Kanady a Veľkej Británie, ktoré sú najčastejšími destináciami pre bielych emigrantov z JA, ich však od roku 1996 evidujú trojnásobne viac. Súčasný pomer belochov v rámci juhoafrickej populácie je podľa SSA "najnižší, odkedy sa ním v krajine zaoberajú oficiálne štatistiky". Spomínaný desaťpercentný nárast celkového počtu obyvateľov znamená, že priemerný Juhoafričan má dnes viac susedov, a najmä nechcených. Černošská populačná explózia sa pritom obmedzuje výlučne na vidiecke oblasti. Prebytočné obyvateľstvo sa podľa SSA odtiaľto húfne sťahuje do miest. Počet obyvateľov mestskej aglomerácie Gauteng, ktorá zahŕňa veľkomestá Johannesburg a Pretória, sa podľa agentúry od roku 1996 zvýšil o 400-tisíc na 8,8 milióna.
Najnovšie sčítanie ľudu, tak, ako všetky predchádzajúce, navyše ignoruje ilegálnych prisťahovalcov, predovšetkým z Mozambiku a zo Zimbabwe. Ich počet sa v krajine odhaduje na viac ako štyri milióny.
Takéto demografické zmeny majú aj lingvistické dôsledky. Heslom postapartheidovej JA je podľa týždenníka Mail & Guardian, ktorý komentuje výsledky sčítania, zulská fráza "hambisana nezikhathi" (časy sa menia). Týmto domorodým jazykom hovorí najviac -- až 23,8 percenta Juhoafričanov. Belošská afrikánčina, ktorá je jazykom holandských prisťahovalcov a miešancov, sa s 13,3 percenta umiestnila až na treťom mieste. Angličtina, ktorá je v JA lingua franca, je pritom materinským jazykom len 8,2 percenta obyvateľov, väčšinou potomkov britských kolonizátorov.
Štatistiky, ktoré v rámci sčítania ľudu uistili zahraničných investorov, sa týkali materiálnych pomerov. Juhoafričania v porovnaní s rokom 1996 používajú nepomerne viac telefónov, chladničiek, automobilov, rádií a osobných počítačov. V černošských oblastiach sa výrazne rozšíril aj rozvod elektrickej energie a pitnej vody.