Dioxín mnohí prirovnávajú k superjedu, v priemyselných krajinách sa však tejto zlúčenine nedá celkom vyhnúť. Zo 17 osobitne škodlivých dioxínov považujú odborníci tzv. Seveso-dioxín (TCDD - tetrachlordibenzo-p-dioxín) za najškodlivejší. Dioxíny rôzneho druhu vznikajú pri spaľovacích procesoch nielen v priemyselných podnikoch, ale aj vo voľnej prírode, napríklad pri lesných požiaroch a búrkach. Jedovaté zlúčeniny, ktoré zaťažia životné prostredie, sa len pomaly odbúravajú, a preto ich možno nájsť v tkanivách ľudí a zvierat. Až 95 percent dioxínu sa do živého organizmu dostáva potravou. Dioxín môže vyvolať kožné jazvy, tzv. chlórakné, poškodenia pečene a centrálneho nervového, ale aj imunitného systému. Pre človeka môže byť smrteľný už jediný miligram tohto jedu. Najťažší a zrejme aj najznámejší prípad hromadnej otravy dioxínom zaznamenali v talianskom Sevese, kde táto vysokojedovatá látka unikla do ovzdušia pri výbuchu v chemickej továrni 10. júla 1976. Dlhodobé pôsobenie dioxínov na prírodu a človeka sa ukázalo vo Vietname, kde Američania počas vojny použili defoliant Agent Orange s vysokým obsahom látky. Tridsať rokov po konci vojny bolo v krvi obyvateľov postihnutých miest zistená až 135-krát vyššia koncentrácia dioxínu ako v oblastiach, ktoré neboli zasiahnuté Agent Orangem.