Tomáš Garigue Masaryk 1920 - 1935
Narodil sa 7. marca 1850. Za prvej Československej republiky ho ľudia nazývali otec národa československého alebo jednoducho tatíček Masaryk. Spolu s Eduardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom v rokoch 1914 - 1917 v zahraničí bojoval za vytvorenie Československa. Svetové mocnosti v roku 1918 uznali československú národnú radu ako vládu budúceho československého štátu. V roku 1920 bol Masaryk zvolený za prezidenta, neskôr tiež v roku 1927 a 1934. V roku 1935 sa zo zdravotných dôvodov vzdal úradu. Zomrel v Lánoch 14. septembra 1937.
Eduard Beneš 1935 - 1948
Narodil sa 28. mája 1884. Po vypuknutí 1. svetovej vojny organizoval domáci politický odboj. V roku 1915 odišiel do zahraničia a spolu s Masarykom a so Štefánikom pracoval na tvorbe povojnového štátu. Od vzniku Československa bol ministrom zahraničia, poslancom a v rokoch 1921 - 1922 aj premiérom. Po abdikácii Masaryka bol 18. decembra 1935 zvolený za prezidenta. Po tom, ako v ČSR v roku 1938 rástlo napätie a blížil sa rozpad štátu, Beneš abdikoval z funkcie prezidenta 5. októbra. V čase okupácie stál na čele československej exilovej vlády v Londýne. Do vlasti sa vrátil po porážke nacistického Nemecka 16. mája 1945. V októbri 1945 bol potvrdený v úrade a v roku 1946 znovu zvolený za prezidenta. Vynášaním mimoriadnych nariadení chcel po vojne "revolúciu nacionálnu spojiť s revolúciou hospodárskou". Na základe dekrétov boli z územia ČSR vysídlení kolaboranti a sudetskí Nemci a časť Maďarov. Z funkcie prezidenta abdikoval 7. júna 1948 po tom, ako komunisti uskutočnili puč. Krátko na to zomrel.
Emil Hácha 1939 - 1945
Narodil sa 12. júla 1872. Za prezidenta už Česko-slovenska bol zvolený 30. novembra 1938, teda po Mníchove a Benešovej abdikácii. Na rokovania s Hitlerom do Berlína 14. marca 1939 odchádzal Hácha ešte ako československý prezident. V ten deň však Slovensko vyhlásilo samostatnosť, Hácha sa 16. marca vrátil už ako štátny prezident Protektorátu Čechy a Morava. Nedokázal odolávať nátlaku nacistov a pojem "háchovčina" sa stala synonymom pre kolaboráciu. Hácha bol zatknutý po oslobodení 13. mája 1945 a uväznený, krátko nato, 27. júna, zomrel.
Klement Gottwald 1948 - 1953
Za prvej republiky bol aktívnym komunistom a na začiatku vojny emigroval do Sovietskeho zväzu. V zahraničnom odboji presadzoval, aby sa po vojne Československo uberalo cestou komunizmu pod vedením ZSSR. Od roku 1945 bol až do smrti predsedom komunistickej strany. Po februári 1948 bola pod jeho vedením v ČSR nastolená "diktatúra proletariátu" - začalo sa obdobie neslobody, perzekúcií a politických procesov. Za prezidenta bol zvolený v júni 1948. Za jeho vlády bolo vynesených 230 rozsudkov smrti, okolo 100 000 nevinných občanov dostalo dlhodobé tresty väzenia. Bez rozsudku bolo do gulagov deportovaných 80 000 osôb.
Antonín Zápotocký 1953 - 1957
Narodil sa 19. decembra 1884. Aktívne sa zúčastnil na boľševickom puči v roku 1948. Prezidentom sa stal po Gottwaldovej smrti - 21. marca 1953. V tom roku vydal rozkaz na zásah armády proti protestujúcim robotníkom v plzenskej Škodovke. Prezidentom bol až do svojej smrti 13. novembra 1957.
Antonín Novotný 1957 - 1968
Narodil sa 10. decembra 1904. Prezidentom sa stal v roku 1957 a bol zároveň šéfom Komunistickej strany Československa. V roku 1960 presadil názov štátu - Československá socialistická republika. Počas jeho vládnutia došlo v štáte k istému uvoľneniu, okrem iného bola amnestovaná väčšina ľudí odsúdených v politických procesov zo začiatku 50. rokov. V roku 1968 ho odvolali z funkcie I. tajomníka KSČ a jeho miesto obsadil Alexander Dubček. Pod tlakom "pražskej jari" musel Novotný abdikovať. Zomrel 28. januára 1975.
Ludvík Svoboda 1968 - 1975
Narodil sa 25. novembra 1895. Svoboda v čase 1. i 2. svetovej vojny pôsobil v československých légiách v Rusku a neskôr v Sovietskom zväze. Ku komunistom sa dal až po puči v roku 1948. Za prezidenta bol zvolený 30. marca 1968 a podporoval reformné krídlo na čele s Dubčekom. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa tlačil na reformátorov, aby prijali diktát Moskvy. Svoboda sa stal jedným z hlavných normalizátorov a zasadil sa za odstavenie Dubčeka z čela KSČ a jeho nahradenie Gustávom Husákom. Od roku 1974 nemohol zo zdravotných dôvodov vykonávať funkciu, abdikovať však odmietal. Až v máji 1975 bol na základe osobitného zákona zbavený funkcie. Zomrel v roku 1979.
Gustáv Husák 1975 - 1989
Jediný Slovák, ktorý sa stal československým prezidentom, sa narodil 10. januára 1913. Počas druhej svetovej vojny pôsobil v domácom odboji, presadzoval prevzatie moci komunistami. Okrem iného chcel zo Slovenska spraviť jednu z republík Sovietskeho zväzu. V 50. rokoch sa dostal do nemilosti vedenia KSČ a bol uväznený. V 60. rokoch patril k reformnému prúdu, avšak po auguste 1968 sa stal hlavným normalizátorom. Na jeho podnet bol prijatý zákon o československej federácii. V roku 1971 sa stal generálnym tajomníkom KSČ, v roku 1975 prezidentom. Na "smetisko dejín" musel odísť po nežnej revolúcii v novembri 1989.