Bannonove názory sa síce mohli zmeniť a on sám nemusí mať rozhodujúci vplyv na smerovanie americkej politiky, ale súčasný prezident Donald Trump sa obklopil ľuďmi, ktorí takúto možnosť nevylučujú. Takže, ako by vyzerala vojna Ameriky s Čínskou ľudovou republikou?
Možným ohniskom konfliktu ďalej zostávajú sporné ostrovy v Juhočínskom a Východočínskom mori. Tie si v rôznych obmenách okrem Číny nárokuje Japonsko, Vietnam, Filipíny, Malajzia a Taiwan. Čína situáciu vyostrila stavbou umelých ostrovov v Juhočínskom mori a odmietnutím verdiktu medzinárodného arbitrážneho súdu v Haagu, podľa ktorého patria niektoré sporné územia Filipínam. Minulý rok sa ale filipínsky prezident Rodrigo Duterte paradoxne "rozišiel" so Spojenými štátmi a postavil sa na stranu Číny.
Ucelený postoj má na druhú stranu súčasné vedenie USA. Donald Trump proti Číne brojil prakticky po celú dobu kampane, navrhol vyzbrojenie ázijských štátov nukleárnymi zbraňami a tiež spochybnil politiku "jednej Číny".
Nový americký minister zahraničia Rex Tillerson označil pôsobenie Číny v Juhočínskom mori za ilegálne a navrhol námornú blokádu spomenutých ostrovčekov - to by si mohla Čína vyložiť ako vyhlásenie vojny, napísal The Independent. Podobne nekompromisný bol aj minister obrany James "Šialený pes" Mattis, ktorý začiatkom februára na návšteve Japonska povedal, že na sporné ostrovy sa môže vzťahovať Americko-japonská bezpečnostná zmluva.
Praktická realita? Len v najhoršom prípade
Čínske médiá si pri tejto príležitosti všimli, že proti americkej záruke nijako neprotestovali taiwanskí politici. Na serveri "hlásnej trúby režimu" Global Times sa objavil článok, ktorý vyzýval taiwanskou prezidentku Cchaj Jing-wen, aby "nezabudla, kým sama je" (teda Číňanka) a protestovala proti japonským nárokom.
Kto by stavil na to, že Číne bude kryť chrbát aspoň jej "partner" Rusko, ten by sa asi zmýlil. Ruský veľvyslanec v Číne Andrej Denisov povedal, že Rusko sa do sporov nebude nijako pliesť. Súčasne ale vyzval ostatné štáty, aby sa do nich tiež neplietli, informovali čínska médiá.
Koncom januára sa tiež objavila správa, že Čína v reakcii na Trumpovu rétoriku presunula rakety Dongfeng-41 s jadrovým potenciálom do provincie Heilongjiang, ktorá leží najbližšie k územiu USA. Dôvod presunu sa ale nedá presne určiť. Britský The Independent tiež citoval "vysoko postaveného" vojenského činiteľa, ktorý vyhlásil, že vojna s Amerikou nie je "sloganom, ale stáva sa praktickou realitou".
Ponúka sa teda čisto špekulatívna otázka: Ako by takáto vojna vyzerala? Čínska jazyková verzia BBC píše, že by to znamenalo "pohromu, aká tu ešte nikdy nebola". Podľa odborníkov oslovených britskými médiami by v tomto scenári Čína prehrala, ale nebola by sama.
Americký prezident po piatkovom telefonáte so Si-Ťin-pchingom sľúbil, že bude rešpektovať politiku jednej Číny. Predstavitelia oboch veľmocí sa dohodli, že budú vyjednávať o rôznych otázkach spoločného záujmu.
Zatiaľ len špekulácie
Podľa profesora z University of Warwick Trevora McCriskena by konflikt mohol vyeskalovať v tretiu svetovú vojnu a teda by sa zvýšila aj pravdepodobnosť použitia nukleárnych zbraní. To by podľa neho prakticky znamenalo "koniec života tak, ako ho poznáme".
Podľa vojenského experta Petera Robertsa by americká armáda stratila tisíce vojakov, ale Čína by bola úplne porazená. Amerika má stále navrch v technologickej vyspelosti a svoju armádu pravidelne využíva v boji, čo Čína nerobí. Boj amerických veteránov proti vojensky neskúseným Číňanom by sa teda podľa Robertsa podobal boju "Achilea proti farmárom".
Podobný výsledok odhaduje aj profesor Kerry Brown z King's College London. Konflikt by ale pravdepodobne privodil globálnu recesiu.
Viac-menej všetci oslovení odborníci sa ale zhodujú, že vojna nie je najpravdepodobnejšou možnosťou. "Nesmie nás prekvapiť, ak sa táto slovná prestrelka ešte zhorší," upozorňuje ale Brown. "Najlepší možný výsledok je, že obe strany dospejú ku kompromisu - Čína sa bude správať zodpovednejšie, skončí so svojím avanturizmom a USA jej prenechá viac priestoru," dodáva.