Ruský lietadlový krížnik Admirál Kuznecov sa po štyroch mesiacoch vrátil domov. Angažmán v Sýrii stál až 10 miliárd rubľov (160 miliónov eur), dymiace plavidlo vzbudzovalo počas plavby skôr posmešky. Pre Rusov však plavba splnila svoj cieľ: svoju jedinú lietadlovú loď po rokoch prvýkrát otestovali v bojovej misii.
Admirál Kuznecov a jeho sedem sprievodných plavidiel sa vrátili do domovského prístavu v Severomorsku vo štvrtok. O dva dni skôr novinári z rešpektovaného spravodajského serveru RBK zverejnili kalkuláciu nákladov na plavbu jedinej ruskej lietadlovej lodi k brehom Sýrie.
Drahé straty
Najväčšiu položku predstavuje strata lietadiel MiG-29 a Su-33, ktorých náhrada podľa expertov vyjde armádu až na 6,7 miliardy rubľov (107 miliónov eur). Oba stroje sa zrútili do mora počas pristátia, piloti sa zachránili.
Letci z Admirála Kuznecova podľa ministerstva obrany odštartovali k celkom 420 bojovým misiám, čo stálo 1,5 miliardy rubľov (24 miliónov eur). Jeden nálet tak vyšiel na 3,5 milióna rubľov. Vojenský analytik Michael Kofman však oficiálne čísla spochybňuje, stroje z Kuznecova podľa neho nad Sýriou podnikli len asi 150 náletov.
Dymová clona
Vlajková loď ruského námorníctva počas svojho prvého ostrého nasadenia prešla 9 800 kilometrov a spotrebovala 13 600 ton paliva v hodnote 303 miliónov rubľov (4,8 miliónov eur). Ak započítame aj sprievodné lode, vyhupne sa táto položka na 1,5 miliardy rubľov (24 miliónov eur). Náklady na stravovanie posádky sa podľa RBK vyšplhali na 325 miliónov rubľov (5,2 miliónov eur).
Celkové náklady na výlet k brehom Sýria sa tak podľa ruských novinárov pohybujú medzi 7,5 až 10 miliardami rubľov (120-160 miliónov eur). Pre porovnanie: prevádzka a údržba jednej americkej lietadlovej lodi (nehovoríme o bojovom nasadení) vyjde ročne približne na 300 miliónov dolárov, teda asi 280 miliónov eur.
Viac ako tristo metrov dlhé plavidlo s maximálnym výtlakom 61 390 ton vyrazilo k brehom Sýrie 15. októbra minulého roka. Zábery zastaraného lietadlového krížnika, ktorý pri plavbe kanálom La Manche vypúšťal čierny dym, vyvolával vo svete posmešky a v Rusku pocit zahanbenia. Severoatlantická aliancia plavidlo pozorne sledovala, vrásky jej prirobili len hádky o to, či by členské krajiny NATO mali Kuznecova vpustiť do svojich prístavov.
Ostrá skúška
Vojenský angažmán na Blízkom východe pre ruské námorníctvo predstavoval predovšetkým možnosť prvýkrát naostro vyskúšať plavidlo, ktoré má vo výzbroji zhruba 25 rokov a väčšinu času strávilo v prístave. Experti napokon vopred upozorňovali, že Rusi lietadlovú loď v Sýrii nepotrebujú, pretože tam majú svoju leteckú základňu.
"Bola to jeho prvá skutočná bojová plavba a z tohto pohľadu to pre Rusov bolo na nezaplatenie. V porovnaní s tým čo tam ruské letectvo používa zo zeme a diaľkovými bombardérmi štartujúcimi z Ruska nehrali údery lietadiel z Kuznecova veľkú úlohu. Faktický účinok bol malý, ale ruskému námorníctvu išlo o to, aby získalo skúsenosti. A to stálo aj za stratu tých dvoch lietadiel, "uviedol pre iDNES.cz vojenský publicista Lukáš Visingr.
Peter Veľký
Experti sa zhodujú, že najväčšiu silu v konvoji do Sýrie nepredstavoval Admirál Kuznecov, ale bojový krížnik Peter Veľký. Plavidlo s jadrovým pohonom a s výtlakom 23 750 ton, ktoré je napchané protilodnými raketami, bolo na sklonku ZSSR navrhnuté pre ničenie amerických lietadlových lodí.
Plavba Petra Veľkého na Blízky východ však bola predovšetkým symbolická, pretože nasadenie jeho moderných zbraní proti sýrskym povstalcom by bolo príliš drahé. "Chceli tak NATO ukázať, aby si svojou schopnosťou kontrolovať Stredozemné more nebolo príliš isté," povedal už na jeseň denníku The Moscow Times v Česku pôsobiaci analytik Mark Galeotti.
Admirála Kuznecova teraz čaká modernizácia. "Minimálne odstránia šachty pre diaľkové protilodné strely a zväčšia hangár, mali by sa zmodernizovať rádiolokátory," usudzuje Visingr. "Tá loď je objektívne stará, lenže Rusi už v podstate nič iné nemajú. Američania majú jedenásť lietadlových lodí, ale vždy majú tri alebo štyri v údržbe. Rusi majú jednu, takže nároky, ktoré na ňu kladú, sú strašné," dodáva.
Ruskí admiráli sa však už môžu tešiť na plavidlo novej generácie. Vojenskí konštruktéri už rok a pol vyvíjajú ťažkú lietadlovú loď Štorm, ktorá by sa mala vyrovnať veľkým komponentom lodí Spojených štátov. "Prvý exemplár by sa mal volať Maršal Žukov. Stavať by sa mal však začať až v roku 2025, a to je optimistický predpoklad. Takže Kuznecov sa bude plaviť ešte minimálne 20 rokov, "dodáva Visingr.
Projekcia sily
Niektorí odborníci usudzujú, že Rusko by sa nemalo pokúšať Spojeným štátom v stavbe lietadlových lodí konkurovať. "Lietadlové lode sú pre ruské námorníctvo vyhadzovaním peňazí," uviedol pre The Moscow Times vojenský analytik a bývalý kapitán Maxim Šepovalenko. Námorníctvo by sa podľa neho malo sústrediť skôr na modernizáciu jadrových ponoriek.
Visingr upozorňuje, že tento spor začal už po rozpade Sovietskeho zväzu. "Námorníctvo na rozdiel od pozemného vojska, letectva a strategických rakiet muselo hľadať zmysel existencie. Rusko je na rozdiel od USA kontinentálna mocnosť a úlohou námorníctva vždy bolo chrániť pobrežie a ponorky s balistickými raketami. Dnes tam stále existuje veľa ľudí, ktorí vyrástli v ZSSR a nechcú prijať fakt, že námorníctvo slúži na projekciu sily a šírenia moci a vplyvu," vysvetľuje expert.
Ambície Číny
V ruských vojenských kruhoch však dnes podľa neho sú aj ľudia, ktorí to začínajú chápať. "Nasadenie Kuznecova ukazuje, že toho schopní sú. V porovnaní s Američanmi budú ťahať vždy za kratší koniec povrazu, ale už si uvedomujú, že koniec toho povrazu nemôže byť zas až tak krátky," hodnotí Visingr plány ruských admirálov.
Lietadlové lode sa podľa neho do ruskej námornej doktríny nakoniec presadia. A to aj s ohľadom na geopolitické ambície Číny, ktorej prvá lietadlová loď Liao-ning je mimochodom sesterská loď Admirála Kuznecova.