Americké vojenské operácie v Iraku a Afganistane mali najväčší podiel na vlaňajšom 11-percentnom zvýšení globálnych vojenských výdavkov vo svete. Tie v roku 2003 predstavovali spolu 956 miliárd dolárov (31,2 bilióna Sk), uvádza vo včerajšej výročnej správe renomovaný Štokholmský medzinárodný mierový výskumný inštitút (SIPRI).
Vojenské výdavky USA, ktoré tvoria takmer polovicu celosvetovej sumy, by vykázali významný nárast aj bez dodatočných financií pre Irak a Afganistan. Svetové výdavky by sa v takomto prípade medziročne zvýšili o štyri percentá. Krajiny s vysokými príjmami sa na nich podieľajú asi 75 percentami, hoci v nich žije len 16 percent svetovej populácie.
Súhrnné vojenské výdavky týchto krajín, ktoré sú tiež hlavnými poskytovateľmi rozvojovej pomoci, boli mierne vyššie než sumárny zahraničný dlh všetkých štátov s nízkymi príjmami a desaťnásobne vyššie ako ich celková oficiálna rozvojová pomoc v roku 2001, konštatuje ročenka SIPRI.
Americké zbrojné výdavky sa budú naďalej zvyšovať, píše SIPRI, tempo rastu sa však môže znížiť vzhľadom na spochybňovanie doktríny o preventívnych útokoch z dôvodov "etických a medzinárodného práva, ako aj pre veľké náklady a pochybné výsledky".
USA, Rusko, Francúzsko, Nemecko a Británia sa v rokoch 1999 -- 2003 podieľali 81 percentami na svetovom vývoze hlavných konvenčných zbraní. Najväčším dodávateľom zbraní bolo vlani s 37-percentným podielom Rusko. Hlavnými trhmi preň zostávajú India a Čína, ktoré odoberajú spolu dve tretiny jeho zbrojného vývozu.
Piatimi najväčšími dovozcami zbraní v uvedenom päťročnom období boli Čína, Grécko, India, Turecko a Británia. Hlavnými zákazníkmi USA boli Taiwan, Egypt, Británia, Grécko, Turecko a Japonsko.
Napriek zvýšeným výdavkom na zbrane SIPRI zaznamenal vlani len 19 veľkých konfliktov, čo je po 18 z roku 1997 ich najnižší počet od skončenia studenej vojny, a 14 nových mierových misií -- ich najvyšší počet v rovnakom období.
Za väčší konflikt sa považuje ozbrojený spor medzi dvoma znepriatelenými stranami, z ktorých minimálne jedna reprezentuje vládu alebo štát a pri ktorom počas zrážok v priebehu jedného roka zahynie minimálne 1 000 ľudí. Všetky okrem dvoch -- v Iraku a Kašmíre -- boli vlani vnútroštátne.