"Štátna moc vychádza podľa ústavy z ľudu, a k ľudu patria aj deti," argumentuje.
Momentálne môže v Nemecku k urnám pristúpiť približne 80 percent obyvateľov, ktorí dosiahli 18. rok života.
V praxi by volebné právo od narodenia znamenalo zníženie vekovej hranice na 16 až 14 rokov, tak, ako pri komunálnych voľbách v Dolnom Sasku a Severnom Porýní-Vestfálsku. Dovtedy by za deti volili ich právni zástupcovia, vo väčšine prípadov rodičia.
K prominentným stúpencom návrhu patrí exprezident s právnickým vzdelaním Roman Herzog, sociálnodemokratická ministerka pre záležitosti rodiny Renate Schmidtová, predseda parlamentu Wolfgang Thierse (SPD), podpredseda Hermann Otto Solms (FDP) a Antje Vollmerová (Zelení). K zástancom patria kresťanské cirkvi, ktoré praktizujú rodinné volebné právo čiastočne už pri komunálnych voľbách.
Návrh nemá šancu, aby prešiel Spolkovým snemom, červeno-zelená koalícia tvrdí, že je v rozpore s ústavou. Aj jeho predkladateľom je jasné, že dvojtretinová väčšina potrebná na zmenu základného zákona je zatiaľ nedosiahnuteľnou métou. Iniciatíva je však predmetom zaujímavých teoretických úvah.
Ak by sa - v ďalekej budúcnosti - podarilo doviesť volebné právo do krajnosti, mohla by sa narušiť tradičná politická rovnováha a možno by sa podarilo vyhnúť generačnému sporu v krajine, kde by v roku 2030 už tretina obyvateľstva mala pozostávať z ľudí nad 60 rokov. Podľa sociológov bude už v najbližších nemeckých parlamentných voľbách v roku 2006 šesťdesiat percent voličov starších ako 50 rokov. A tí majú iné priority ako mladšia generácia, ktorá je ochotnejšia niesť nepopulárne dôchodkové a sociálne reformy.
Isté pochybnosti sú, samozrejme, namieste. Je krátkozraká politika uprednostňujúca vysoké zadlženie argumentom na dôkladné "prekopanie" volebného práva? Kto by volil za dieťa, otec či matka? Neznamenalo by volebné právo od narodenia v konečnom dôsledku len posilnenie postavenia etnických a sociálnych skupín so silnou populáciou, ktoré by zrazu mali k dispozícii odhadom 40 - 50 percent hlasov, a teda osobitný štatút? Nemecká kresťanská demokratka Ingrid Fischbachová varovala v diskusii pred "modernou triednou spoločnosťou", ktorá by uprednostňovala veľké rodiny. "A nikto by nedokázal zistiť, či bude otec alebo matka skutočne brať do úvahy záujmy dieťaťa," citoval ju spravodajský server Netzeitung.
Myšlienka volebného práva od narodenia nie je nová, podľa talianskeho denníka Corriere della Sera o ňom uvažovali v tridsiatych rokoch minulého storočia aj fašisti. V Nemecku sa dostala zatiaľ najďalej - do parlamentu. Podobná iniciatíva pod názvom Kinderwahl jetzt (volebné právo pre deti, teraz) existuje aj v susednom Rakúsku. V jednotlivých spolkových krajinách, napríklad v Štajersku a Burgenlande, môže pri komunálnych voľbách pristúpiť k urnám už 16-ročná mládež. Volebné právo od narodenia podporujú predovšetkým konzervatívne strany a niektoré katolícke organizácie. Obdobné hnutia vznikajú aj v Spojených štátoch či vo Švajčiarsku. V Taliansku a vo Francúzsku existujú detské parlamenty na komunálnej úrovni.
V Nemecku sa o volebnom práve pre maloletých diskutuje už od sedemdesiatych rokov. "Ako asi znelo pred dvesto rokmi hlasovanie žien či nádejných robotníkov," je naobľúbenejším argumentom jeho zástancov, ktorí sa odmietajú vzdať. Doslovný výklad princípu hlas pre každého (one man, one vote) zatiaľ ostáva trochu extravagantným výkladom volebného práva. Veď si to len uvážte: nemohli by šoférovať, nemohli by sa vydávať či ženiť, ich hlas by však mal rovnakú váhu ako hlas plnoletého občana a rozhodoval by o politike štátu.