Ak si Slovensko vyžiada českú pomoc pri zásahu proti unesenému lietadlu - alebo naopak - bude zasahujúci pilot pod velením žiadajúceho štátu. Ten tiež ponesie zodpovednosť za zásah. Prípadný trestný čin "svojho" príslušníka ozbrojených síl si každý štát vyrieši sám. Vyplýva to zo zmluvy, ktorú má redakcia českého webu iDNES.cz k dispozícii.

Zmluva obsahuje detaily spolupráce v rámci projektu česko-slovenského neba. Dokument síce ešte nie je schválený v parlamentoch, počas ratifikácie sa však už obsahovo meniť nebude.

Základným bodom je dohoda, že si slovenské a české letectvo dokáže vypomôcť v prípade, ktorý po 11. septembri 2001 síce nenastal, dodnes ale budí obavy - teda pri hrozbe či pokuse o využitie uneseného lietadla k samovražednému útoku. Stručne povedané v zostrel dopravného lietadla, ak nebude iná možnosť.

Okrem toho aj riešenie prípadnej dočasnej neschopnosti jednej zmluvnej strany zabezpečovať ochranu vlastného neba svojimi silami.

Zdalo by sa, že to poukazuje práve na slovenské letectvo, ktoré využíva posledných pár kusov dosluhujúcich stíhačiek MiG-29 a výhľadovo si plánuje zaobstarať či po českom vzore prenajať nové lietadlá. A práve to by mohlo takúto dočasnú neschopnosť vytvoriť.

Operatívne sa ale už na lietadlá susedov spoliehali aj Česi. V roku 2012 Rusi havarovali na čáslavskom letisku s Antonovom a táto jediná stíhacia základňa bola kvôli vyšetrovaniu uzavretá. V bojových podmienkach by však mali prioritu bojové lety a spomínaná nehoda by letisko neuzavrela.

Podľa zmluvy by poskytovateľ techniku ​​a personál - typicky lietadlo s pilotom - skrátka zveril pod velenie žiadateľa. To znamená, že by napríklad slovenské velenie české lietadlo riadilo, rozhodlo o prípadnom odpale rakety, ale tiež za taký zásah nieslo náklady a zodpovednosť.

Zmluva výslovne uvádza, že prípadné trestné činy príslušníkov ozbrojených síl poskytovateľa budú riešené vo výlučnej trestnej jurisdikcii poskytovateľa. Teda Česi podľa českých zákonov, Slováci podľa slovenských. Nároky iných krajín či leteckých spoločností spojené s prípadným zásahom bude riešiť strana, ktorá si zásah vyžiadala (a napríklad aj povolila streľbu).

Dohoda tiež chráni identitu účastníkov zásahu. Ak by sa napríklad krajina, ktorej civilisti na palube uneseného lietadla zahynú, domáhala zistenia osobných údajov pilota či ďalších na zásahu sa podieľajúcich činiteľov, nesmú ich Slováci zverejniť bez súhlasu Čechov a naopak. Vzájomné "krytie" však platí aj v iných prípadoch, nielen v najhoršom možnom scenári.

O projekte spoločného česko-slovenského neba sa diskutuje už dlhé roky. Prvé plány sa datujú už do obdobia rokov 2000 až 2002. Veľmi odvážne vízie dokonca počítali s ochranou neba nad celou Vyšehradskej štvorkou - teda aj Poľskom a Maďarskom. Česko-slovenská vzdušná spolupráca by sa potom v budúcnosti, ak si Slovensko zaobstará lietadlá Gripen, mohla rozšíriť aj o zdieľanie servisných a výcvikových kapacít.