Na zasneženej stanici v litovskom Šeštokai brzdí nákladný vlak s tankami a transportérmi nesúcimi znak železného kríža. "Jawohl!" Reaguje nemecký vojak na kapitánov rozkaz, aby sa začalo s vykladaním. Toto nie je scéna z vojnového filmu, ale z konca tohtoročného februára, kedy do Pobaltia v rámci posilnenia východného krídla NATO dorazili vojaci a technika z nemeckej 12. mechanizovanej brigády.
Viac ako sedemdesiat rokov od konca druhej svetovej vojny sú Nemci späť v Litve. Tentoraz nie ako okupanti, ale ako spojenci. Pobaltské štáty sa od anexie Krymu a vypuknutia vojny na východe Ukrajiny obávajú Ruska a časovo neobmedzená misia Bundeswehru čítajúca 450 mužov a desiatky tankov Leopard a bojových vozidiel Marder má pomôcť tieto obavy utíšiť.
Podľa denníka The Washington Post je to najambicióznejšia operácia nemeckej armády v blízkosti ruských hraníc od konca studenej vojny a náznak, že Berlín by sa mohol stať garantom európskej bezpečnosti. "Domnievam sa, že vedúca úloha USA musí zostať zachovaná, potrebujeme ale aj niekoho, kto sa ujme vedenia v Európe. A prečo by to malo byť Nemecko? Prečo nie?" Pýta sa litovský minister obrany Raimundas Karoblis.
Bundeswehr v poslednej dobe organizuje manévre v Poľsku a ďalších krajinách východnej Európy, nemecké lietadlá vzlietajú k mlčiacim ruským strojom, nemeckí vojaci pôsobia na Balkáne, v Afganistane a od minulého roka aj v Mali. Nemecké Tornada v rámci koalície proti Islamskému štátu vykonávajú prieskumné operácie na Blízkom východe.
"Za rok to nezvládneme"
Lenže od Nemcov sa po nástupe Donalda Trumpa čaká oveľa viac. Nový americký prezident ešte pred svojím nástupom do Bieleho domu dal najavo, že Severoatlantická aliancia je v jeho očiach "zastaraná", Európa sa už nemôže spoliehať len na amerických vojakov a všetky členské krajiny musia na armádu dávať sľubované dve percentá HDP, ako sa zaviazali pred tromi rokmi.
S týmto odkazom prišiel tiež v polovici februára na starý kontinent Trumpov viceprezident Mike Pence. "Poviem to jasne: Prezident Spojených štátov očakáva, že naši spojenci budú držať slovo, a že naplnia tento záväzok. A pre väčšinu to znamená, že prišiel čas robiť viac," vyhlásil Pence na mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Cieľom americkej kritiky je predovšetkým Nemecko. Ekonomická veľmoc, ktorá vlani vykázala rozpočtový prebytok 26 miliárd eur, dala vlani na obranu iba 1,19 percenta HDP. Tento rok Nemci na obranu dajú 37,4 miliardy eur, čo je o osem percent viac ako vlani, výdavky na armádu však stále tvoria len 1,22 percenta HDP.
"Mierime správnym smerom, ale za jeden rok to nezvládneme," vyhlásila v januári ministerka obrany Ursula von der Leyenová. Na splnenie spojeneckého záväzku má vláda v Berlíne viac ako jeden rok, dvojpercentnú hranicu by mala dosiahnuť v roku 2024.
Ak by sa to Nemcom podarilo, dávali by na obranu vyše 60 miliárd eur ročne, preskočili by tak Francúzsko, Britániu aj Rusko a mohli by sa stať európskou vojenskou veľmocou. Von der Leyenová nedávno vyhlásila, že Nemecko sa nemôže vyhýbať vojenskej zodpovednosti a sľúbila, že Bundeswehr bude mať do siedmich rokov 200 000 bojaschopných vojakov, to znamená o 33 500 viac ako vlani v júni, keď ich mal rekordne najmenej.
Jednotky si musia požičiavať výzbroj
Bundeswehr finančné injekcie využije na údržbu techniky a vozidiel, nákup munície, vybavenia pre lietadlá a nákup piatich korviet triedy Braunchweig. Tento rok začne nemecká armáda tiež viac cvičiť. Faktom je, že nemecká armáda po rokoch škrtov a prepúšťania finančné injekcie nutne potrebuje, čo pre Spiegel uznal aj vládny splnomocnenec pre obranu Hans-Peter Bartels, ktorý zistil, že si jednotky medzi sebou musia požičiavať výstroj a výzbroj, aby vôbec mohli cvičiť.
Napríklad 371. tankový prápor si pred nasadením v rámci NATO musel požičať 15 000 kusov výzbroje od 56 rôznych jednotiek. U jednej jednotky horskej pechoty inšpekcia zistila, že k vojakom dorazilo iba 96 noktovízorov z 522 objednaných kusov. Z toho však 76 prístrojov vojaci požičali iným jednotkám a zo zostávajúcich dvadsiatich kusov ich bolo sedemnásť rozbitých.
"Často sa stáva, že jednotky námorníctva po návrate z misie do prístavu odmontujú z lodí vybavenie ako napríklad radary a namontujú ich na plavidlá, ktoré ich majú na mori nahradiť. Kvôli tomu sa vybavenie ďaleko rýchlejšie opotrebuje," konštatoval vládny splnomocnenec vo svojej poslednej správe.
Problémy so servisom a údržbou techniky sú kľúčové. Z celkového počtu 114 stíhačiek Eurofighter ich je v aktívnej službe len 68, z toho je však len 38 lietadiel pripravených na okamžité nasadenie. Nedostatočné financie sa podpisujú aj na vrtuľníkovom letectve. Nemecká armáda má 43 bojových vrtuľníkov Tiger a 40 viacúčelových NH-90. Podľa Bartelsa je len sedem Tigrov a päť NH-90 okamžite použiteľných v akcii.
Preteky v zbrojení nechceme
Problémom je, že Nemcom sa do zbrojenia príliš nechce. Nedávny prieskum časopisu Stern ukázal, že väčší obranný rozpočet podporuje 42 percent obyvateľov, 55 percent je proti. Rolu hrá pretrvávajúci pocit viny za druhú svetovú vojnu aj fakt, že Nemci nevnímajú Rusko ako nebezpečenstvo. Horúcejší problém pre nich predstavuje terorizmus a integrácia utečencov.
Prejavuje sa to aj v rozbiehajúcej sa volebnej kampani. Kým kancelárka Angela Merkelová z CDU ľuďom vysvetľuje význam spojeneckých záväzkov, minister zahraničia Sigmar Gabriel rýchle navyšovanie obranného rozpočtu spochybňuje. "So všetkým rešpektom k cieľu dvoch percent, jednou z krajín, ktorá ho dosiahla, je Grécko," podotkol šéf Sociálnej demokracie (SPD), ktorej sa po rokoch črtá reálna šanca vyhrať voľby.
Politici z SPD preto v posledných týždňoch hovoria o pretekoch v zbrojení, ktoré krajine vnucuje medzi Nemcami silne nepopulárny Donald Trump. "Musíme si položiť otázku, či by susedov Nemecka skutočne upokojilo, ak by sme sa stali európskou vojenskou veľmocou a ročne na obranu dávali 60 miliárd eur," vyhlásil na mníchovskej konferencii Gabriel a naznačil, že nemecké výdavky na utečencov by sa mali považovať za preventívne opatrenie a počítať sa ako ekvivalent výdavkov na obranu.