Podporili ho poslanci pravicovej koalície kresťanských demokratov (CDU) a liberálnej FDP, ale aj zákonodarcovia z radov sociálnych demokratov (SPD), ktorá je v Bádensku-Württembersku v opozícii. Kresťanské a židovské symboly ako mníšsky habit či jarmulka však zákazu podliehať nebudú. Predstavujú totiž "západné vzdelávacie a kultúrne hodnoty a tradície".
Podľa ministerky kultúry spolkovej krajiny nebezpečenstvo šatky spočíva v jej dvojznačnosti. Nie je "len náboženským, ale aj politickým symbolom, symbolom utláčania ženy, symbolom islamského fundamentalizmu", citoval Annette Schavanovú denník Süddeutsche Zeitung.
Zákony o zákaze náboženských symbolov v jednotlivých spolkových krajinách začínajú nadobúdať konkrétnu formu pol roka po príslušnom rozhodnutí Ústavného súdu. Ten reagoval na žalobu učiteľky afganského pôvodu, ktorej nedovolili vyučovať so šatkou na hlave. Dospel k záveru, že nosenie šatky môže škola zakázať len na základe zákona.
Okrem Bádenska-Württemberska pripravujú podobné právne normy aj iné spolkové krajiny s konzervatívnymi vládami - Bavorsko, Hesensko, Dolné Sasko a Sársko.
Najďalej chce zájsť červeno-červený Berlín, ktorý plánuje vykázať náboženské symboly nielen zo škôl, ale aj zo všetkých štátnych inštitúcií. Výnimku tvoria - z neznámych dôvodov - len učilištia a materské školy. Na rozdiel od Bádenska-Württemberska chce Berlín, v ktorom vládne SPD v koalícii s postkomunistickou PDS, zaobchádzať s každým vierovyznaním rovnako. "Nerozlišujeme medzi šatkou, krížom či inými náboženskými symbolmi," odcitovala zo spoločného vyhlásenia Senátu agentúra AP.
V Nemecku tvoria moslimovia podľa oficiálnych údajov takmer štyri percentá z 82-miliónového obyvateľstva.
Experti o dlhom trvaní podobných právnych noriem pochybujú, podľa ich názoru sa skôr či neskôr dostanú pred Spolkový ústavný súd v Karlsruhe. Odporujú totiž zásade o rovnakom postavení všetkých vierovyznaní a v prípade Bádenska-Württemberska sú diskriminujúce. "Stigmatizujú jednu skupinu a upodozrievajú ju, že je proti štátu," tvrdí predstaviteľ organizácie na ochranu ľudských práv Humanistická únia Nils Leopold.
Dôležitejšie ako doba životnosti zákonov je však ich posolstvo. Vo Francúzsku, v ktorom tvoria moslimovia osem percent zo 60 miliónov obyvateľov krajiny, schválil parlament tento rok zákon, ktorý zakazuje nosenie všetkých nápadných náboženských symbolov na štátnych školách. Debata o "šatke" prebieha podľa týždenníka Spiegel aj v Taliansku.
"Atmosféra v spoločnosti sa zmenila. Čím bližšie je islamistický teror, tým viac sa bojíme fundamentalistov. Dajú sa len ťažko identifikovať. Nositeľky šatiek však jasne vidíme. Slúžia ako náhrada za neviditeľných islamistov," konštatoval v komentári denník Tageszeitung.