Spojené štáty, Veľká Británia a Austrália v stredu oznámili nový bezpečnostný pakt, ktorý im umožní zdieľať pokročilé technológie, vrátane tých potrebných na výrobu ponoriek na jadrový pohon.
Cieľom aliancie je posilniť bezpečnosť v Indo-Pacifiku. Čína a tiež Francúzsko rozhodnutie kritizujú.
Obranný pakt by podľa austrálskych médií mohol viesť k austrálskemu odstúpeniu od dohody o výrobe francúzskych ponoriek.
Historická zákazka
Austrália v roku 2019 po dvoch rokoch prieťahov podpísala zmluvu s francúzskou firmou Naval Group na výrobu 12 ponoriek za 50 miliárd austrálskych dolárov (viac ako 30,9 miliardy eur).
Zmluva bola pre Austráliu najväčšou obrannou zákazkou v histórii. Stavba ponoriek však bola oneskorená najmä kvôli požiadavke Canberry, aby mnoho dielov bolo vyrobených lokálne.
Americký prezident Joe Biden, britský premiér Boris Johnson a austrálsky premiér Scott Morrison v stredu vydali spoločné vyhlásenie k štartu nového bezpečnostného partnerstva.
"Ako prvá iniciatíva pod Aukusom sa zaväzujeme k spoločnej ambíciu podporovať Austráliu pri získavaní jadrových ponoriek pre Royal Australian Navy," uvádza sa vo vyhlásení.
"Táto schopnosť bude podporovať stabilitu v Indo-Pacifiku a bude nasadená na podporu našich spoločných hodnôt a záujmov," uviedli.
The UK, Australia and US are natural allies, and our new partnership will become increasingly vital for defending our interests around the world and protecting our people back at home.
— UK Prime Minister (@10DowningStreet) September 15, 2021
→ https://t.co/wNEKOzAyzX
?? ?? ??#AUKUS pic.twitter.com/7aV8PEKHlU
Lídri zároveň uviedli, že cieľom je "uviesť austrálske schopnosti do prevádzky v čo najskôr dosiahnuteľnom termíne" a dodali, že "Austrália je naďalej odhodlaná plniť všetky svoje záväzky ako štát bez jadrových zbraní". Biden v tejto súvislosti podľa agentúry Reuters povedal, že o ponorkách vybavených jadrovými zbraňami nie je reč.
Pakt sa podľa vyhlásenia bude tiež zaoberať kyberschopnosťami, umelou inteligenciou a "dodatočnými podmorskými schopnosťami".
Austrália sa tak pripojí k ďalším krajinám, ktoré vlastnia jadrové ponorky. Do elitného klubu doteraz patrila Británia, USA, Francúzsko, Čína, India a Rusko.
"Odstrčení" Francúzi, Peking hovorí o predsudkoch
"Americké rozhodnutie odstrčiť európskeho spojenca a partnera, ako je Francúzsko, od štrukturálneho partnerstva s Austráliou v čase, keď čelíme bezprecedentným výzvam v indo-pacifickom regióne, ukazuje nedostatok súdržnosti, ktorý Francúzsko môže len vziať na vedomie a ľutovať," uvádza v spoločnom vyhlásení francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian a ministerka obrany Florence Parlyová.
Francúzske vyhlásenie zároveň uvádza, že rozhodnutie Austrálie odstúpiť od dohody odporuje duchu vzájomnej spolupráce.
Dopĺňa pritom, že tento krok iba posilní potrebu Európy dosiahnuť strategickú autonómiu. "Neexistuje žiadny iný spoľahlivý spôsob, ako hájiť naše záujmy a hodnoty po celom svete, vrátane oblasti Indo-Pacifiku," stojí vo vyhlásení.
Čínska ambasáda vo Washingtone krok odsúdila. Hovorca veľvyslanectva Liou Pcheng-jü na žiadosť o komentár reagoval slovami, že štáty "by nemali stavať výlučne bloky zamerané proti alebo poškodzujúce záujmy tretích strán. Predovšetkým by sa mali zbaviť svojej mentality z čias studenej vojny a ideologických predsudkov".