Vlkov život prešiel množstvom zvratov. Rodák z malej juhočeskej dediny bol pre komunistov nepohodlným kňazom. Po revolúcii sa stal na takmer dvadsať rokov hlavou českých katolíkov a ako člen konkláve sa zúčastnil voľby pápeža.
"Bože, prijmi dušu svojho pokorného služobníka, kardinála Miloslava Vlka, ktorý dnes po ťažkej chorobe dobojoval svoj celoživotný zápas za ľudskú slobodu a toleranciu. Mílo, budeš mi ľudsky i duchovne chýbať (17. 5. 1932 - 18. 3. 2017)," uviedol na Facebooku Duka. Vlk trpel rakovinou pľúc.
Pražské arcibiskupstvo vyzvalo veriacich k modlitbe za spásu duše zosnulého kardinála. Vážna choroba sa u kardinála Vlka začala prejavovať približne na jar minulého roka. O Vianociach sa kardinálov stav zhoršil natoľko, že musel byť naniekoľko dní hospitalizovaný. Chorobu mu lekári diagnostikovali po Novom roku.
Vlk podstupoval chemoterapiu v jednej z pražských nemocníc. Koncom januára s Vlkom telefonicky hovoril pápež František a uistil ho, že sa bude modliť za jeho zdravie.
Nepohodnlý pre komunistov
Vlk sa narodil 17. mája 1932 v juhočeskej Líšnici na Písecku. Jeho životnú cestu od mladosti ovplyvňovala politická situácia v krajine. Po maturite v roku 1952 mu nebolo povolené ďalej študovať, a preto pracoval ako robotník v českobudejovickej továrni.
Po vojenčine a čiastočnom politickom uvoľnení vyštudoval archívnictvo a v roku 1968 bol vysvätený za kňaza. Normalizačné 70. roky kvôli kritickým postojom strávil v malých farnostiach na Šumave a v stredočeskom Rožmitále pod Třemšínem.
Cesta milovníka bežiek do čela českej rímskokatolíckej cirkvi nebola priama. Po desiatich rokoch mu komunisti odobrali vtedy požadovaný štátny súhlas na výkon kňazského povolania. Hoci vzdelaním historik, archivár a teológ, bol z politických dôvodov nútený živiť sa ako umývač okien v Prahe.
Neskôr získal prácu archivára v Štátnej banke československej. V období bez štátneho povolenia Vlk slúžil omše tajne v malých skupinách veriacich. Štátny súhlas mu bol vrátený v januári 1989.
Na začiatku 90. rokov bol menovaný biskupom v Českých Budejoviciach, potom sa na jar 1991 po rezignácii Františka Tomáška stal pražským arcibiskupom a hlavou českých katolíkov. V októbri 1994 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála. Od roku 1991 do roku 2000 predsedal českej biskupskej konferencii.
Prezident Václav Havel mu v roku 2002 za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva prepožičal rád T. G. Masaryka. V apríli 2005 sa Vlk zúčastnil konkláve, ktoré zvolilo pápeža Benedikta XVI.
Rovnaký pápež potom vo februári 2010 prijal Vlkovu rezignáciu. Jeho nasledovníkom na čele českej katolíckej cirkvi a v poradí 36. pražským arcibiskupom sa stal Dominika Duka.
Z politiky bol sklamaný, silu mu brali ťahanice o reštitúcie
Viac ako 18 rokov v úrade prímasa českého hodnotil Vlk na svojich stránkach kardinal.cz skôr kriticky. Medzi neúspechy, ktoré ale pripísal neochote českých politikov, radil odklad majetkového vyrovnania, cirkevný zákon, kauzu katedrály sv. Víta alebo neexistenciu česko-vatikánskej zmluvy. "De facto som na rovine cirkevno-politickej nedosiahol vlastne takmer nič," povedal v septembri 2009.
K politickej situácii i politikom bol vôbec kritický a svoj názor dával otvorene najavo; pred dvoma rokmi napríklad povedal, že jeho skúsenosti s Václavom Klausom ako premiérom i ako prezidentom nie sú príliš pozitívne.
Medzi úspechy katolíckej cirkvi pod jeho vedením patrí práca cirkevnej charity, tiež sa výrazne zaslúžil o ekumenickú spoluprácu českých kresťanských cirkví. V roku 1993 stál na čele komisie zaoberajúcej sa dielom a osobnosťou Jána Husa. Prispel tak k tomu, že Ján Pavol II. v roku 1999 vyjadril ľútosť nad Husovou smrťou a priznal mu miesto medzi reformátormi cirkvi.
Aj v dôchodku sa však kardinál zaujímal o spoločenské a politické dianie, ktoré komentoval na svojom webe kardinal.cz. V súvislosti s minuloročným výročím 17. novembra napríklad napísal, že česká spoločnosť sa dodnes s komunistickým totalitným systémom nevysporiadala.
"Po všetkých tých zločinoch sme ich nechali ďalej "pôsobiť". Nenazývali sme pravým menom to, čo nám predstavovali ako "normálne". A ono z toho veľa zostalo. Napríklad deformovať pravdu, nehanebne klamať, nenávidieť, kradnúť atď., ako to často aj dnes zakúšame," uviedol s tým, že niektorí politici stále komunisticky "normalizovane" myslia a pošliapavajú ústavu.
Na začiatku roku 2017 Miloslav Vlk oznámil, že trpí rakovinou pľúc a že podstupuje chemoterapiu. Jeho stav sa prudko zhoršil v polovici februára.