Belošská menšina sa vtedy v súvislosti s odovzdaním moci černošskej väčšine pripravovala na najhoršie. Z obchodov mizli nielen potraviny, ale aj sviečky, pretože sa čakal kolaps energetického systému. Zvažovalo sa i nebezpečenstvo rasovej vojny. Po desiatich rokoch juhoafrickí občania včera volili opäť, tretíkrát v histórii. Obavy spred desiatich rokov sa nenaplnili a naopak to, čo pred desiatimi rokmi vyvolávalo paniku, je dnes samozrejmosťou. Niežeby ekonomických a iných problémov nebolo dosť, ale spôsob ich riešenia môže byť aj zdrojom nádejí do budúcnosti.
Podľa predvolebných prognóz sa vo voľbách čaká jednoznačné víťazstvo Afrického národného kongresu (ANC). Diskusie sa vedú len o náskoku pred inými zoskupeniami. Vylúčený dokonca nie je ani zisk dvoch tretín hlasov, čo by tejto strane dovolilo aj meniť ústavu. A keďže víťaz nominuje i prezidenta, je takmer isté, že hlavou štátu naďalej zostane Thabo Mbeki.
ANC aj po desiatich rokoch od zásadných spoločenských zmien ťaží z toho, že bol vedúcou silou boja proti rasovej diskriminácii. Iným faktorom jeho úspechu je skutočnosť, že liberálne združenie - Opozícia demokratickej aliancie - sa opiera predovšetkým o belochov, takže táto strana je z hľadiska černošskej väčšiny zatiaľ nevoliteľná.
Pritom skutočné výsledky doterajšej vlády boli všetkým iným len nie prenikavým úspechom. Či už ide o bytovú výstavbu, zásobovanie vodou či elektrickou energiou. Osobitne skľučujúci je fakt, že v Juhoafrickej republike v súčasnosti na aids zomiera mesačne toľko ľudí, koľko si v časoch apartheidu politické násilie vyžiadalo za 20 rokov. Vírusom HIV je nakazených vyše päť miliónov ľudí z celkového počtu 43 miliónov obyvateľov - a denne na túto epidémiu zomiera vyše 600 ľudí, prevažne s čiernou pleťou.
Pretórijské ministerstvo financií odhaduje, že boj proti tejto chorobe stojí krajinu každoročne minimálne pol percenta HDP pri celkovom raste okolo dvoch percent. Tento trend sa udržuje už štyri roky a vzhľadom na pomerne realistickú hospodársku politiku vlády ekonómovia predpokladajú jeho udržanie. Za kľúčovú sa považuje tzv. banícka charta, podľa ktorej by černošskí podnikatelia v priebehu desiatich rokov mali automaticky dosiahnuť 26-percentný podiel na celom ťažobnom sektore krajiny. "Ten, kto je zainteresovaný na dlhodobom pozitívnom vývoji juhoafrickej ekonomiky, môže len dúfať, že vláda nezájde v naprávaní politických krívd až príliš ďaleko," komentuje chartu John Kane-Berman z johannesburského ústavu Institute of Race Relations. (hn/gaf)