Rusko podľa posledných štatistík naďalej vedie európsky rebríček v počte ľudí za mrežami. Alarmujúca je aj štatistika úmrtnosti v trestaneckých kolóniách. Experti upozorňujú, že ruský väzenský systém predstavuje štát v štáte a vláda neprejavuje žiadnu snahu ho reformovať, píše denník Vedomosti.
Ruská federálna väzenská služba sa na začiatku marca pochválila, že registruje najnižší počet trestancov od pádu Sovietskeho zväzu. V ruských krimináloch je ich dnes približne 626 000, z toho 49 000 žien, uviedla agentúra TASS. Bližší pohľad však ukazuje, že k oslavám zďaleka nie je dôvod.
Najnákladnejší v Európe
Z nedávno zverejnenej štatistiky Rady Európy za rok 2015 vyplýva, že v Rusku na 100 000 obyvateľov pripadá 439,2 trestancov. Za posledných desať rokov sa tento ukazovateľ znížil o 23 percent, stále je však takmer štyrikrát vyšší než európsky priemer (115 väzňov na 100 000 obyvateľov).
Miera väznených ľudí podľa počtu trestancov na 100 000 obyvateľov.
Treba podotknúť, že v celosvetovom rebríčku je Rusko až na desiatom mieste a napríklad Spojené štáty sú na tom s číslom 693 ešte o niečo horšie. Na Slovensku pripadá na 100 000 obyvateľov 185,9 väzňov.
Ruské väznice vedú aj v úmrtnosti väzňov. Podľa posledných údajov z roku 2014 v nich zomrelo 4 097 ľudí, z toho desatinu tvorili samovraždy. Na 10 000 väzňov pripadá 61,1 úmrtia, čo je dvakrát viac ako európsky priemer. Vrahovia predstavujú 27,8 percenta ruských väzňov, štvrtina trestancov bola odsúdená za drogové zločiny. Pomer vrahov je vyšší len v Albánsku (39,4 percenta), európsky priemer je 13,2 percenta.
Ruský väzenský systém je síce v rámci Európy najnákladnejší (v roku 2014 jeho rozpočet činil v prepočte 5,44 miliardy eur), väzenská správa však za živobytie jedného väzňa denne priemerne minie skoro najmenej z porovnávaných krajín: 22,5 eura. Pre porovnanie: horšie sú na tom v rámci Európy väzni v Gruzínsku (5,66 eura) či Moldavsku (7,38 eura). Naopak, v Nórsku a Švédsku táto suma dosahuje 348, respektíve 353 eur.
Vláda nemá jasnú stratégiu
Kým Škandinávia investuje do prevýchovných programov, v Rusku miliónové sumy končia vo vreckách skorumpovaných úradníkov. Svedčí o tom napríklad škandál okolo stavby väznice Kresty-2 v Petrohrade, ktorá stála viac ako 12 miliárd rubľov (takmer 200 miliónov eur). Najväčšia a najmodernejšia ruská väznica, ktorá pojme až 4 000 väzňov, mala byť hotová v roku 2015, jej otvorenie je však stále v nedohľadne.
Minulý víkend Rusi zatkli bývalého riaditeľa hlavnej dodávateľskej firmy Viktora Kudrina. Podľa vyšetrovateľov sa dopustil sprenevery vo výške 56 miliónov rubľov (900-tisíc eur) a agenti tajnej služby ho zadržali krátko pred odletom do cudziny. "V každom prípade Kudrina zavrieme do Krestu. Nech spozná, aké je to sedieť v rozpadávajícím sa väzení, kde je veľa problémov," uviedol podľa ČTK hovorca väzenskej správy.
Experti usudzujú, že situácia v ruských krimináloch sa ani cez oficiálne vyhlásenie o úbytku trestancov príliš nelepší a nič na tom nezmenila ani amnestia vyhlásená pri príležitosti 70. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne. Hlavným problémom je podľa odborníkov fakt, že vláda nemá jasnú stratégiu reformy väzenského systému.
"Gulag stále prosperuje"
"Väzenský systém zostáva autonómnou organizáciou, ktorá sa nemieni meniť a len vyžaduje ďalšie a ďalšie financie," povedal Vedomostiam Sergej Petrjakov, riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Zóna práva. "Vlna prípadov mučenia v trestaneckých kolóniách ukazuje, že systém GULAG stále funguje a prosperuje," odkázal na stalinský systém koncentračných a pracovných táborov.
Odborníci sa zhodujú, že najväčším problémom ruského väzenského systému je počet trestancov. Niektorí z nich preto navrhujú udeľovať viac alternatívnych trestov a zmeniť metódy boja s narkotikami.
"Dnes za prechovávanie narkotík k osobnej potrebe prakticky vždy padne trest odňatia slobody. To však nezodpovedá spoločenskému nebezpečenstvu zločinu," vysvetľuje právny expert z Európskej univerzity v Petrohrade Vladimir Kudrajvcev a odporúča, aby súdy v budúcnosti rozhodovali podľa množstva účinnej látky.
"Druhým príkladom sú hospodárske zločiny. Ak prejdeme na princíp ekonomický zločin - ekonomický trest, môžeme podstatne uľahčiť zaťaženie väzníc a zároveň neohrozíme občanov rešpektujúcich zákony," domnieva sa Kudrajvcev. Podľa jeho odhadu by tieto opatrenia v priebehu dvoch rokov znížili osadenstvo ruských väzníc o 15 až 20 percent.