Panujú obavy, že by pri tejto príležitosti mohol Pchjongjang vykonať ďalšie raketový či jadrový test.
Kim Ir-sena, ktorý zomrel v roku 1994 v 82 rokoch, historici zaraďujú medzi tyranov ako boli Adolf Hitler, Josif Stalin či Mao Ce-tung. Obyvatelia Severnej Kórey však stále žijú v presvedčení, že ich "večný vodca" bol poloboh, ktorému vďačia za život vo prekvitajúcej krajine. Predovšetkým Kimovou zásluhou patrí Kórejská ľudovodemokratická republika k najizolovanejším miestam na svete.
Na svedomí mal milióny ľudí
Kim Ir-sen, jeden z najdlhšie vládnucich diktátorov sveta, viedol KĽDR bezmála polstoročie (1948-1994) a za tú dobu mal na svedomí milióny ľudských životov. Súčasne okolo seba vytvoril kult osobnosti, ktorý nemá obdobu. Vo vlastnej krajine ospevovaný vodca bol strojcom "orwellovskej" reality poznačenej hladom, strachom, represiami a prevýchovnými tábormi.
Keď 8. júla 1994 v 82 rokoch zomrel, prišli sa jeho pamiatke pokloniť milióny Severokórejčanov. A davy ich dodnes prúdia aj k jeho telu v mauzóleu v metropole Pchongjangu.
Kim Song-džu, ako znie pôvodné Kim Ir-senovo meno, sa narodil v malej dedine Mangjongde v blízkosti Pchjongjangu 15. apríla 1912, v deň, keď sa na druhom konci sveta potopil Titanic. Jeho rodičia boli robotníci, ktorí sa v roku 1924 rozhodli emigrovať z anektovanej Kórey do neďalekého Mandžuska. Prvých tridsať rokov Kimovho života je zahalené rúškom tajomstva a všeobecne známa je verzia oficiálnej propagandy.
Stal sa komunistom a vyvolal vojnu
Isté je, že sa v exile zapojil do komunistickej činnosti. Od roku 1941 pôsobil na území ZSSR, kde prešiel politickým a vojenským školením a v auguste 1945 vpochodoval na čele partizánskeho oddielu s Červenou armádou do oslobodeného Pchjongjangu.
Kim bol jedným zo spoluzakladateľov komunistickej Kórejskej strany práce, v ktorej postupne dosiahol na najvyššie funkcie. V roku 1948 odmietol celokórejské slobodné voľby do Národného zhromaždenia pod dohľadom OSN a namiesto toho nechal na severe polostrova usporiadať voľby s jednotnou kandidátkou, po ktorých nasledovalo vyhlásenie KĽDR.
Vpádom vojsk KĽDR do Kórejskej republiky v júni 1950 spustil tri roky trvajúcu kórejskú vojnu, v ktorej zahynuli tri milióny ľudí. Po rozdelení Kórey na dva štáty bol menovaný do najvyšších straníckych, vládnych a vojenských funkcií: do roku 1972 bol predsedom vlády, potom sa ujal novej funkcie prezidenta republiky a stal sa tiež predsedom Ústredného ľudového výboru. Pod jeho vedením sa KĽDR stala uzavretou spoločnosťou, o ktorej sa svet dozvedal len veľmi rozporuplné správy.
Krajinu priviedol k hladomoru
Režim, ktorý Kim vybudoval, sa zvnútra opieral o vernosť privilegovanej a mocnej byrokracie, o donášačstvo a silnú armádu. Štátnu ideológiu postavil na takzvanej idei Čučche, ktorá by sa dala zhrnúť pod heslom "Spoliehajme na vlastné sily". Jeho kolektivizačná socialistická politika však krajine priniesla rozvrat a biedu a utrpenie v podobe niekoľkých hladomorov.
V zahraničnej politike sa Kim, ktorý v rokoch 1956 a 1984 (pozrite si video nižšie) navštívil Československo, striedavo opieral o priazeň komunistov v Pekingu a v Moskve. V roku 1973 dostal Československý rad bieleho leva s reťazou.
Existenciu severokórejského jadrového programu ale do posledných dní svojho života popieral. Prvý test jadrovej bomby vykonala KĽDR až 12 rokov po Kimovom smrti 9. októbra 2006, to už v čele krajiny stál Kimov najstarší syn z prvého manželstva Kim Čong-il (1941-2011). Teraz krajine vládne Kim Čong-un, vnuk zakladateľa štátu.