Putin zdôrazňuje, že Kremeľ je voči islamu tolerantný a ústretový. Na druhú stranou bojujú tisíce džihádistov s pasmi Ruskej federácie za Islamský štát v Sýrii a v Iraku a po svojom návrate môžu zaútočiť aj v Európe.
"Medzi nami nemôže byť žiadna systémová, civilizačná nezlučiteľnosť. Ako nadnárodná a multináboženská spoločnosť s dlhou históriou je naša krajina súčasťou islamského sveta."
To nie sú slová nejakého predstaviteľa nemeckej strany Zelených alebo západoeurópskeho hlásateľa multikulturalizmu, ale slová ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, ktoré povedal pred niekoľkými rokmi na konferencii Organizácie islamskej spolupráce v Dakare. Mimochodom, Rusko má v tejto organizácii už viac ako dvanásť rokov pozorovateľský štatút.
Nástupca moslimských štátov
Ústretovosťou voči islamu nešetrí ani Vladimir Putin. "V Rusku islamský svet vždy nájde spoľahlivého spojenca," uviedol ruský prezident napríklad na konferencii Rusko-islamský svet. Konala sa pred necelým rokom v Kazani, metropole Tatarstanu, najväčšej moslimskej republiky Ruskej federácie.
Pred viac ako desiatimi rokmi v Čečensku, znovudobytom niekoľko rokov predtým počas krvavej vojny ruskou armádou, potom Putin v tamojšom parlamente predniesol reč, v ktorej tvrdil že proti islamu ako náboženstvu Moskva nič nemá, naopak. "Rusko bolo vždy najviac lojálny, spoľahlivý a konzistentný obranca islamských záujmov. Zničením Ruska by zničili jednu z hlavných opôr islamského sveta," vyhlásil v Groznom Putin už v roku 2005.
Nejde len o slová. V centre Moskvy, kde žije podľa odhadov medzi jedným až dvoma miliónmi moslimov, čo z nej robí po Istanbule najväčšie "moslimské" mesto Európy, bola pred dvoma rokmi otvorená jedna z najväčších mešít sveta. Pri tejto príležitosti Vladimír Putin dokonca vyhlásil svoju krajinu za nástupcu moslimských štátnych útvarov, ktoré v minulosti boli na území dnešného Ruska.
"Právom môžeme povedať, že sme následníkom nielen Sovietskeho zväzu, cárskej ríše, Moskovskej a Kyjevskej Rusi, ale aj Volžského Bulharska, Zlatej hordy a kaukazských štátnych útvarov, vytvorených ešte súčasníkmi proroka Mohameda," uviedol Putin za prítomnosti tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Atentáty už nemieria len na Rusov
Moslimovia a islam v Rusku zažívajú za vlády Putina nebývalý rozkvet. Pre pätnásť miliónov moslimov boli postavené tisíce mešít, vrátane spomínanej Moskovskej chrámovej mešity pre 10 000 ľudí. Po celom Rusku fungujú aj moslimské školy vrátane univerzity.
Počet moslimov v krajine sa rýchlo zvyšuje nielen väčším počtom detí v moslimských rodinách, ale aj masovým prisťahovalectvom z postsovietskej strednej Ázie, odkiaľ prišli za prácou a lepším životom za posledné roky milióny ľudí.
"Putin zdôrazňuje, že Kremeľ je voči islamu tolerantný a ústretový, ale je veľmi tvrdý voči islamskému extrémizmu a s ním spojenému separatizmu," vysvetľuje rusista Karel Svoboda z Univerzity Karlovej. "Väčšina moslimov v Rusku je nábožensky vlažných a napríklad s alkoholom moslimovia v Tatarstane problém nemajú," dodáva Svoboda.
Druhou stranou mince sú ale tisíce džihádistov s pasmi Ruskej federácie bojujúci za Islamský štát v Sýrii a v Iraku, alebo v jeho žolde na severe Kaukazu. Zatiaľ sa útoky ruských a postsovietskych islamistov odohrávali na území Ruska. Bomba nastražená pred týždňom v nórskom Osle ale ukazuje, že sa môžu rýchlo preniesť aj do západnej Európy. Tá pritom mnohým tisícom moslimských utečencov - predovšetkým z Kaukazu - poskytla v minulosti azyl.