Veľké turecká mestá hlasovali proti reforme, ale ani to nestačilo. Návrhy zmien prešli a Turecko sa teraz vyrovnáva s výsledkom hlasovania. Opozícia žiada preskúmanie volebných lístkov a očakáva protesty, v uliciach Istanbulu je však pokoj a ľudia pokračujú vo všednom živote ako predtým.
Trvalo to len tri hodiny od uzavretia volebných miestností, aby bolo Turkom jasné, ktorá strana zvíťazila a môže oslavovať.
Takmer päťdesiat miliónov hlasov bolo okolo ôsmej večer už takmer sčítaných a zatiaľ čo sa opozícia stiahla domov, námestia a ulice patrili sympatizantom vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a hlavne samotného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Väčšina Istanbulu volila "nie"
Centrum Istanbulu pôsobilo ako jeho bašta - známe námestie Taksim zaliala červená farba s tureckými vlajkami a davmi ľudí skandujúcich meno prezidenta prechádzali ulicami z jednej strany na druhú.
Ironicky pritom Istanbul nebol pre ústavné zmeny. Väčšina ľudí tu volila "nie", rovnako ako ďalšie veľké mestá pozdĺž západného pobrežia Turecka. Miestni sa tak cítia trochu zradení.
Boli to totiž ľudia z vidieka a Turci žijúci v zahraničí, kto prihral víťazstvo AKP. "Veľké mestá povedali" nie ", ale" áno "prišlo z vnútrozemia. Títo ľudia sú väčšinou farmári, takže vlastne ani nevedia, čo vo voľbách áno alebo nie znamenalo," rozčuľoval sa Samir Barja, ktorý pracuje ako broker.
"Osud referenda sa zmenil vo chvíli, keď sa sčítali európske hlasy," uviedol zase turecký opozičník Emir, ktorý zároveň dúfa, že budú v krajine pokračovať protesty a dôkladne sa preskúma, či voľby prebehli legitímne aj na vidieku.
Jeden študent zase pri rozhovore povedal, že Turci v zahraničí sa podľa neho stávajú konzervatívnejší jednoducho preto, že sa im cnie za domovom a vykresľujú si ho inak, než aký je.
V skutočnosti potom rozhodujú o mieste, kde už ani nežijú, čo podľa neho nie je celkom správne.
Život ide ďalej
Rozhodnutie však padlo a život ide ďalej. V Turecku bol všedný deň a ľudia rovnako ako inokedy vyrazili do práce či do školy. Okolo desiatej už zostávali v uliciach Istanbulu akurát dôchodcovia, matky s kočíkmi a turisti.
Žiadne protesty, žiadni plačúci študenti držiaci sa za ruky. Vzhľadom k tomu, ako vyhrotená bola kampaň pred referendom a nakoľko si Turci uvedomovali význam hlasovania, je to až zarážajúce.
Automaticky sa totiž pripomína paralela s inou podobne vyhrotenou voľbou - minuloročné zvolenie amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Ľudia z New Yorku boli v podobnej situácii ako ľudia z Istanbulu. Ako oni sa väčšinovo vyslovili proti možnosti, ktorá nakoniec zvíťazila. Tá paralela teraz napadne aj niektorých Turkov. "Cítim sa rovnako, ako sa asi cítili ľudia v USA, ktorí nevolili Trumpa. Ale on je stále prezident a nikto nevie, čo príde," dodal mladík Emre.
Pre tisíce Američanov však výsledok znamenal vyjsť do ulíc ešte tej istej noci alebo najneskôr na druhý deň. Istanbul oproti tomu horkú pilulku Erdoganovho víťazstva prehltol, aspoň zatiaľ.
V súčasnosti sa však vyšetruje možné pochybenie s hlasovacími lístkami a ľudia tak nevylučujú, že čas na demonštrácie ešte príde.
Ľutujú len tí, ktorí nevolili
Navonok zostáva všetko po starom. Odhlasované zmeny nie sú okamžite platné a do volieb zostávajú dva roky. Špekulovalo sa, že Erdogan po referende vyrukuje s termínom predčasných volieb, aby na nové právomoci dosiahol čo najskôr, ale vicepremiér Mehmet Simsek podobné úvahy poprel.
Voľby by tak mali prísť až o dva roky a až vtedy Turecko zvolí do svojho čela jediného človeka - prezidenta aj premiéra v jednom.
Teoreticky je tá pozícia voľná pre kohokoľvek, prakticky však majú Turci jasno. "Myslím si, že vyhrá Erdogan. Takto to je vždy. Podvádza sa a on nakoniec zvíťazí," povedala odovzdane 19-ročná študentka Denis. Rýchlo ešte dodala, že ona hlasovala proti ústavným zmenám.
Ako kto volil je už však dnes jedno. Svedomie si spytujú len tí, ktorí sa rozhodli voľby vynechať. To je aj prípad zhruba tridsaťročného Efe Safaka. "Nevolil som. Nie som odtiaľto a musel by som ísť ďaleko," vysvetľuje.
Do Istanbulu odišiel za snúbenicou a jeho domovské mesto Zonguldak Eregli odhlasovalo reformu jedným z najtesnejších rozdielov - 50,2 ku 49,8. "Je mi to trochu ľúto," priznáva Safak.