Víťazstvo Recepa Tayyipa Erdogana v nedeľňajšom referende pre neho znamená posilnenie moci. Politológovia však upozorňujú, že tesné výsledky pre neho nie sú dobrou správou. Jeho rázne kroky po minuloročnom pokuse o prevrat konsolidovali opozíciu. Erdogan stratil nadvládu i nad Istanbulom, ktorý bol až donedávna baštou jeho priaznivcov.
Aj napriek víťazstvu v referende to pre Erdogana môže byť čiastková prehra. Zhodujú sa na tom politológovia a experti na dianie v Turecku, ktorých oslovil server The Washington Post. Profesor Howard Eissenstat zo St. Lawrence University oceňuje, ako dobre si opozícia v referende počínala.
"Keď vezmeme do úvahy, pod akým tlakom bola kampaň za NIE, že veľká časť lídrov prokurdskej Demokratickej strany ľudu (HDP) skončila vo väzení a že vláda kontroluje médiá, viedli si stúpenci NIE veľmi dobre," myslí si.
Zároveň však upozorňuje, že Erdogan aj tesné výsledky považuje za výhru. "Je nepravdepodobné, že by spomalil svoje snahy o posilnenie moci alebo začal rokovať s opozíciou. Sľúbil, že schválenie referenda povedie k stabilite a ekonomickému rastu. Ja osobne ho však podozrievam z toho, že nesplní ani jedno," dodáva Eissenstat.
Otázka za milión
Omer Taspinar z inštitútu Brookings pripomína, že Erdogan prehral v trojici najväčších tureckých miest Izmire, Ankare i Istanbule, kde v minulosti zastával funkciu starostu. "Fakt, že Erdogan prvýkrát od roku 1994 nevyhral v Istanbule, je obzvlášť dôležitý, pretože ukazuje, že aj stúpenci jeho strany AKP z veľkých miest ho začínajú opúšťať," vysvetľuje.
Referendum podľa neho ukázalo, že ak sa dokáže opozícia spojiť, môže Erdoganovi konkurovať. "Fragmentácia opozičných strán je hlavnou prekážkou pre demokraciu v Turecku," myslí si.
Potvrdzuje to aj Ajkan Erdemir z Nadácie pre obranu a demokraciu. Výsledky referenda podľa neho dávajú nádej vo funkčnú pluralitnú opozíciu.
"V referende hlasovali bok po boku Kurdi z východu aj sekulárni Turci zo západu krajiny. Môže to byť začiatok novej éry. Mohol by tu byť potenciál pre vytvorenie niečoho, čo by presahovalo taktické spojenectvo. K tomu je však potrebné vizionárske vedenie. Čísla fungujú, energia tu je. Či do toho niekto pôjde, to je povestná otázka za milión," špekuluje Erdemir.
Neistota aj dobrý signál pre opozíciu
Gonul Tol z blízkovýchodného centra pre turecké štúdia na rozdiel od Taspinara verí, že tesné výsledky Erdogana donútia k prezieravejšiemu postupu a začatiu mierových rozhovorov s Kurdmi. "Výsledky ukazujú, že stratil podporu aj vo vlastných obvodoch a nemôže teda mobilizovať nacionalistov tak, ako tomu bolo v minulosti," tvrdí. Snahy o získanie priazne zo strany Kurdov sa podľa neho javia ako najlogickejšie.
Podľa Sonera Cagaptaya z washingtonského inštitútu pre blízkovýchodné otázky skončil nedeľňajší plebiscit najlepším možným spôsobom. "Ak by Erdogan prehral, prišlo by obdobie nestability, pretože by sa pokúšal o opakovanie referenda. Takto má trochu pristrihnuté krídla," povedal.
Washingtonský korešpondent tureckého proerdoganovského denníka Daily Sabah Ragip Soylu však tvrdí, že ÁNO, pre ktoré sa vyslovila nadpolovičná väčšina hlasujúcich, bolo reakciou na roky politickej nestability, kurdský odboj, teror Islamského štátu i minuloročný pokus o prevrat.
"Myslím si, že medzinárodné médiá sa viac sústredili na osobu Erdogana a nebrali do úvahy spoločenskú polarizáciu a to, čím si Turci v posledných rokoch prešli (...). Väčšina tak hlasovala za systém, ktorý dáva väčšie právomoci vedeniu krajiny a môže zabrániť ďalším podobným udalostiam. Nový systém tiež ustanovuje oveľa silnejšiu funkciu prezidenta, ktorý bude mať možnosť konať rýchlo a rázne v období krízy," vysvetľuje Soylu.
Ďalšia moc pre Erdogana
Čo konkrétne teda nový systém po ústavných reformách Turkom prinesie? Všeobecne možno povedať, že sa zmení parlamentný politický systém na prezidentský. Priamo volený prezident sa od budúcich volieb v roku 2019 stane zároveň predsedom vlády. Post premiéra bude zrušený. Prezident bude po novom navrhovať rozpočet, vymenovávať ministrov, vysokých štátnych úradníkov aj sudcov.
V jeho právomoci bude vyhlásenie výnimočného stavu. Ak tento stav vyhlási, môže vydávať špeciálne exekutívne nariadenia, ktorými v podstate obíde parlament. Nie všetky zmeny sú však pre prezidenta výhodné. Po novom bude napríklad trestne zodpovedný. Návrh na otvorenie vyšetrovania môže podať prostá väčšina poslancov a schváliť ho musia tri pätiny. Zruší sa tiež prezidentská právomoc vyhlasovať stanné právo.
Reformy rozšíria počet poslancov na šesťsto. Parlamentné voľby sa budú odohrávať raz za päť rokov súčasne s prezidentskými. Erdogan sa tak podľa nových pravidiel môže udržať v prezidentskom úrade až do roku 2029. V úlohe tureckého premiéra či prezidenta by v tom prípade vydržal nepretržite 26 rokov.
Ústavné zmeny už v januári tohto roka ešte pred vyhlásením referenda schválil turecký parlament. Pre ústavnú zmenu sa vyslovilo 339 poslancov, 142 bolo proti. Ústavné zmeny by podľa pondelkového vyhlásenia tureckého vicepremiéra mali byť zapracované do súčasnej legislatívy v priebehu jedného roka.