Väčšina techniky KĽDR je zastaraná, ale pokročilých prvkov pribúda. Experti sa všeobecne zhodujú na dvoch veciach, ktoré si opticky protirečia: po prvé, že severokórejský režim je nevyspytateľný, po druhé, že KĽDR sama nezačne vojnu, ak nebude mať inú možnosť, pretože to zrejme bude znamenať jej koniec.
To, či sa blíži, je samozrejme čistá špekulácia. Ale americký prezident Donald Trump naznačil, že so stalinistickým skanzenom, ktorý skrz svoj jadrový program hrozí nepriateľom zhorením v pekle, nebude mať veľkú trpezlivosť.
Iste to môže byť rétorika majúca za cieľ dostať Kima k rokovaciemu stolu. Ale čo ak predsa len nie?
1. Rakety a jadrový program
Ak niečím KĽDR budí veľký rešpekt, je to raketový program a arzenál zbraní hromadného ničenia. Oboje sa Pchjongjang snaží mať čo nejbojeschopnejšie, a to podľa prostej logiky: USA síce sem tam po svete zničia nejakého diktátora, ale jadrové strely (nemal jich Saddám Husajn ani Muammar Kaddáfí) slúžia ako odstrašenie. Západné protiraketové systémy by ich možná zničili. Ale možno nie.
Je to trochu paradox, Severokórejčania vlastne napodobňujú taktiku "imperialistov". Práve Američania v prvých fázach studenej vojny jadrovým arzenálom vyvažovali konvenčnú prevahu Sovietov.
Odhaduje sa, že KĽDR disponuje 200 balistickými raketami krátkeho a stredného doletu - zjednodušene zbraňami schopnými zasiahnuť južnú Kóreu a Japonsko. Na internete sa dá nájsť veľa máp, zobrazujúcich okolo KĽDR sústredené farebné kružnice. V priebehu rokov ich pribúda, ako Severokórejčania stavajú výkonnejšie a výkonnejšie rakety.
KĽDR už dávno od riadených striel sovietskeho pôvodu (Luna, Točka) pokročila k raketám schopným zasiahnuť celú Južnú Kóreu (Hwasong; týchto kópií rakiet Scud má stovky) či Japonsko (Nodong). V roku 2016 zrejme neúspešne otestovala vylepšenú strelu radu Musudan schopnú - s prižmúrením očí nad odhadom doletu - zasiahnuť Guam.
Za najvýkonnejšiu raketu KĽDR bola dlho označovaná trojstupňová verzia strely Taepodong-2, ktorá podľa japonských zdrojov mohla zasiahnuť cieľ až desať tisíc kilometrov ďaleko. Teda aj značnú časť územia USA. Koncepcia rakety sa ale neosvedčila a vyvíjané ďalekonosné kórejské rakety (KN-08, KN-14 a ďalšie) sa skôr inšpirovali u rakiet ruských a čínskych.
Získanie schopnosti používať medzikontinentálne strely podľa vojenského analytika a publicistu Lukáša Visingra vyžaduje dlhé roky testovania. Musí fungovať všetko: pevnosť materiálov trupu, palivo, riadenie ... Na prehliadkach tak podľa neho Severokórejčania vozia takmer určite makety, nie použiteľné strely.
Otázkou tiež zostáva, či už KĽDR dokázala miniaturizovať jadrové nálože tak, aby ich ako hlavice namontovala na rakety. A tiež to, či by podobnú strelu vôbec stihli odpáliť a či by ju napríklad Američania nezostrelili.
Ďalšou vetvou výskumu rakiet potom sú strely určené na odpálenie z ponoriek (a vývoj adekvátnych ponoriek). Severokórejčania tým sledujú jednak zvýšenie dosahu striel, jednak väčšiu schopnosť prežitia odpaľovacích platforiem.
2. Pozemné sily a delostrelectvo
Pozemné sily sú správne po "severokórejsky" masívne, aj keď čísla možno len odhadovať. Milión vojakov (presnejšie 1,02 milióna z 1,19 milióna vojakov v aktívnej službe všetkých zložiek spolu) je vybavených viac ako 3 500 tisíckami hlavných bojových tankov, 500 ľahkými tankami a viac ako 2 500 obrnenými transportérmi.
"Základom tankovej konštrukčnej školy KĽDR je starý sovietsky typ T-62, ale Severokórejčania postupne urobili také množstvo zmien a modernizácií, že súčasné tanky ako Songun-215 a Chunma-216 už pôvodnú sovietsku konštrukciu pripomínajú len vzdialene. Majú predĺžený podvozok, nové delá, nové senzory či dynamickú ochranu," vymenoval pre iDNES.cz Visingr.
Ďalej potom Severokórejčania majú dvadsaťjeden tisíc (!) kanónov, húfnic, raketometov a mínometov - pre hrubú ilustráciu to zodpovedá jednému takému systému na každých dvanástich metroch celej dĺžky demilitarizovanej zóny pozdĺž 38. rovnobežky.
V prípade vojny sa javí ako sporná schopnosť KĽDR útočiť a postupovať do hĺbky juhokórejského územia - okrem iného kvôli logistike a zásobovacím trasám, ktoré by boli zraniteľné presilou spojeneckého letectva.
Obavu ale budia delostrelecké a raketové systémy zamerané predovšetkým na desaťmiliónovú aglomeráciu hlavného juhokórejského mesta Soul (s metropolitnou oblasťou 25 miliónov obyvateľov).
3. Letectvo a protivzdušná obrana
O letectve KĽDR sa nedá povedať to, čo o ostatných zložkách jej ozbrojených síl - teda že sa modernizuje a má silné elementy, o ktorých sa doteraz príliš nehovorí. Je skrátka zastarané.
"Letectvo má zhruba 560 bojových lietadiel, väčšinou staré typy vyrobené v Číne alebo ZSSR, ale aj pokročilé stíhačky MiG-29 a bojové lietadlá Su-25," uvádza japonské ministerstvo obrany. Upozorňuje tiež na využívanie vrtuľových lietadiel An-2. S týmito lietadlami by Severokórejčania podľa Visingra mohli kopírovať hornatý juhokórejský terén, "podlietnuť" radary a vysadiť za líniou protivníka špeciálne jednotky.
Severokórejské MiGy (okrem spomínaného MiG-29 hlavne staršie lietadlá MiG-23 a MiG-21 a ich čínske deriváty, celkom až 430 lietadiel stíhacieho typu) by sa stretli s početne zhruba porovnateľným, ale čo do schopností boja za hranicou viditeľnosti nepomerne silnejším juhokórejským sokom (najmä typy F-15 a F-16), dosť možno podporovaným americkými "neviditeľnými" lietadlami F-22.
Otázkou je, do akej miery sú severokórejské lietadlá (rôzne zdroje uvádzajú aj vyššie počty, než Japonsko) reálne bojovo nasaditeľné.
Protivzdušná obrana disponuje hustou sieťou 11 tisícov guľometov a kanónov a tiež 450 systémov zem-vzduch s tisíckami prenosných protilietadlových rakiet, podľa Visingra zrejme kópií ruských striel Igla. "Sú to napospol zastarané zbrane, ale pre lietadlá v malej výške by za istých podmienok hrozbu znamenať mohli," hodnotí analytik. Severokórejčania si podľa neho účinnosť svojich striel testovali dodaním na sýrske bojisko.
Ďalšie protivzdušné systémy sú prevažne staré a sovietskeho pôvodu, KĽDR ale vlastné i komplet Pongau-5 (KN-06), zrejme kópiu ruskej batérie S-300.
4. Námorníctvo
Japonské ministerstvo obrany odhaduje, že Severokórejčania majú 780 plavidiel o celkovom výtlaku niečo vyše sto tisíc ton. To je pre porovnanie zhruba rovnako, ako má samotná lietadlová loď Carl Vinson, ktorá po určitých komunikačných šumoch snáď už naozaj mieri ku Kórejskému polostrovu.
Severokórejčania si s obmedzeným rozpočtom a malou dostupnosťou paliva nemôžu dovoliť nákladné a plnohodnotné námorníctvo. Používajú tak hlavne malé plavidlá - napríklad rýchle raketové člny, ponorky (nanajvýš dvadsiatku sovietskych oceánskych ponoriek triedy Romeo z 50. rokov, päťdesiat miniponoriek schopných strieľať torpéda či klásť míny) a okolo 140 vznášadiel prispôsobených k výsadkovým operáciám.
Miniponorky a vznášadla sú v očiach japonských stratégov prepravné prostriedky pre špeciálne sily. V roku 2010 jedna z takých ponoriek torpédovala a potopila juhokórejskú korvetu Čchonan. KĽDR to samozrejme poprela, posádku miniponorky však tajne vyznamenala.
"Je zrejmé, že KĽDR podobne ako Irán vsádza na masový útok veľkého počtu plavidiel, o ktorom dúfa, že dokáže prekonať obranné prostriedky amerických lodí," usudzuje Visingr.
5. Špeciálne jednotky a boj v kyberpriestore
Špeciálne jednotky KĽDR sú označované za najväčšie špeciálne sily na svete. Početnostné odhady sa rôznia: od "viac ako 60 tisíc" (americký odhad z roku 2012) cez "približne 88 tisíc" (Military Balance 2017) po "približne 200 tisíc" (juhokórejský odhad z roku 2014).
Zatiaľ čo v minulosti zrejme KĽDR prevádzkovala dvoje špeciálne sily - jedny pod vedením armády, druhé vedené kórejskými komunistami, teda Kórejskou stranou práce, teraz už sú podľa Japoncov obe vetvy spojené a spadajú čisto pod vojakov.
Vo vojne by špeciálne sily zrejme KĽDR nasadili podľa vzorca, ktorým tento typ elitných jednotiek používajú aj iné štáty: za bojovú líniou, k rozvratu zázemia, sabotážam a spomaľovaniu prísunu síl a zásob na front. To všetko je spojené s viazaním juhokórejských síl, ktoré by Soul musel vyčleniť ako protiopatrenia.
K tomu Severokórejčania v posledných rokoch výrazne posilňujú kybernetické kapacity a čas od času ich naostro otestujú. Vo februári 2016 Američania označili KĽDR za "zrejme schopnú a odhodlanú vykonávať rozvratné alebo deštruktívne kybernetické útoky na podporu svojich politických cieľov", čo sa zdá byť ešte veľmi skromná formulácia. Juhokórejčania v roku 2014 odhadovali, že KĽDR má šesť tisíc špecialistov na kybernetické operácie.
Odkiaľ na to Severokórejčania majú
KĽDR sa podľa Lukáša Visingra darí obchádzať zbrojné embargá a nakupovať tovar dvojakého (teda civilného i vojenského) využitia - napríklad ťažké nákladné automobily z Číny, zakúpené pôvodne na dopravu klád, teraz vozia balistické rakety.
Na civilnom trhu kupuje KĽDR zrejme aj elektroniku, motory a ďalšie veci, ktoré sama nevie vyrobiť - hoci sa Severokórejčania zlepšujú v kopírovaní a výrobe bezlicenčných duplikátov aj pokročilých výrobkov. "A svoju prácu nepochybne odviedli aj zahraniční experti, prevažne zo ZSSR po jeho rozpade, keď mnohí prišli o miesta," podotýka Visingr.
Svoju úlohu zohrávajú aj severokórejské spravodajské služby, ktoré získavajú vzorky pre kopírovanie - dvojhlavňová puška, ktorú bolo možné vidieť na tohtoročnej prehliadke, napríklad pripomínala juhokórejský typ Daewoo K11.
KĽDR zbrojí jednak veľmi mohutným podielom HDP (až 25%), jednak má podľa Visingra k dispozícii ilegálne zdroje financií ako falšovanie dolárov a obchod s drogami. O tom, že Severokórejčania zďaleka nie sú neschopní, podľa neho svedčí aj to, že medzi ich zákazníkov patrí napríklad Irán, Sýria a niektoré africké krajiny.