Európska únia podporila predčasné prezidentské voľby na Ukrajine. Pokladá ich za jediné možné riešenie súčasnej krízy. Holandsko, ktoré únii predsedá, navrhuje, aby sa voľby konali ešte tento rok. "Bolo by to ideálne riešenie," povedal holandský minister zahraničia Bernard Bot.
Šéf spoločnej zahraničnej politiky únie Javier Solana, ktorý rokoval cez víkend na Ukrajine, potvrdil, že únia jednoznačne podporuje územnú celistvosť Ukrajiny a demokratické voľby s medzinárodnými pozorovateľmi, ktorí by v ešte väčšej miere ako pri posledných hlasovaniach dozerali na ich priebeh.
"Súčasnú krízu treba rýchlo vyriešiť. Nesmie byť pohnútkou na destabilizáciu krajiny," povedal Solana, ktorý je vyjednávačom a koordinátorom zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie.
Demokratická Ukrajina by mala zabezpečiť práva všetkým národom vrátane silnej komunity Rusov, ktorá podporuje prezidentského kandidáta Viktora Janukovyča. Ten chce urobiť z ruštiny druhý oficiálny jazyk a posilniť autonómiu ruských oblastí. Pri prozápadnom kandidátovi Viktorovi Juščenkovi sa Rusi boja, že sa zhorší ich postavenie a oslabia sa vzťahy s Ruskom. Preto volili Janukovyča, a ak nebude prezidentom, vyhrážajú sa, že by sa mohli niektoré provincie odtrhnúť.
Experti tvrdia, že sa únia v prípade Ukrajiny obáva dvoch vecí. Ak by sa krajina rozpadla, hrozí občianska vojna a rast nacionalizmu. Navyše je isté, že rozpadom takej veľkej krajiny by sa mohli inšpirovať regióny, ktoré Západ zatiaľ udržiava v pokoji len vyhrážkami o ukončení finančnej pomoci. Takou oblasťou je Kosovo, kde si väčšinoví Albánci želajú nezávislý štát. Ak by sa snažili o štát, vojna by sa podľa niektorých politológov dala ťažko odvrátiť, najmä keď Srbi považujú Kosovo za svoje historické územie. "Vo chvíli, keď sa rozpadáva niektorý štát, oživuje sa táto myšlienka aj v iných regiónoch. Dokazuje to aj stabilná a prosperujúca krajina, akou je Belgicko, kde kedysi po rozpade Československa zosilneli hlasy volajúce po pokojnom rozdelení Belgicka," hovorí Michael Emerson, analytik Centra pre štúdium európskej politiky v Bruseli.
Expertka tohto centra na postkomunistické krajiny Gergana Noutcheva tvrdí, že ešte pred 15 rokmi existovalo v Európe dvadsať krajín s nedemokratickým zriadením. Množstvo problémov sa nepodarilo vyriešiť a len sa odkladali, hlavne osud národnostných menšín. "Ukrajina je umelým útvarom. Jej historické hranice sú iné. Treba ich vyriešiť v demokratických voľbách a bez rozdelenia krajiny. Je ťažké odhadnúť, či by rozdelenie išlo juhoslovanskou alebo československou cestou," hovorí zasa Wojciech Sarysz-Wolski z Centra európskej politiky v Bruseli.
Únia má o celistvosť Ukrajiny záujem ešte z jedného dôvodu. Po vojne v Kosove sa zdalo, že sa Európu podarilo bez zvyšku stabilizovať a že v strede a na východe kontinentu už nehrozia väčšie riziká. Vývoj na Ukrajine politikov zaskočil. Ukázalo sa, že stabilita niektorých krajín je zdanlivá. "Rozpadom Ukrajiny by sa zmenila geopolitická klimatizácia v Európe," hovorí Kataryna Wolczuková z Centra pre európsku reformu v Londýne.