Lídri siedmich menších krajín Európskej únie -- Luxemburska, Írska, Belgicka, Fínska, Rakúska, Holandska a Portugalska -- na utorkovom minisummite varovali pred vytvorením postu stáleho prezidenta únie a podporili zachovanie terajšieho rotujúceho predsedníctva. "Sedem trpaslíkov" -- ako ich posmešne nazvali nemecké médiá -- tak vytvorilo jednotný front proti piatim väčším členským krajinám a ich údajnej snahe získať si viac právomocí. "Sme za zachovanie šesťmesačného rotačného systému," povedal na tlačovej konferencii luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. Európska únia podľa neho nepotrebuje žiadne nové inštitúcie, ako to žiadajú Nemecko a Francúzsko.
Do poslednej chvíle pritom nebolo jasné, či sa tejto sedmičke podarí vytvoriť jednotnú pozíciu. Holandsko, Belgicko a Luxembursko by totiž chceli Európsku úniu so silnou centralizovanou mocou. Írsko a Fínsko sú zasa proti takýmto federalistickým víziám a preferujú posilnenie právomocí na národnej úrovni.
Nič iné im však zrejme nezostávalo, keďže predseda Konventu o budúcnosti Európy Valéry Giscard d´Estaing naznačil, že sa prikláňa k francúzsko-nemeckému návrhu.
Malé krajiny týmto minisummitom chceli naznačiť, aby sa do úvahy vzali aj ich názory. "Myslím si, že je veľmi dôležité zvážiť naše inštitucionálne pripomienky," povedal dánsky premiér Jan-Peter Balkenenede. Jeho belgický kolega Guy Verhofstadt pritom netajil, že ich stretnutie bolo "taktické a strategické".
Minisummit možno považovať za odvetu k summitu piatich obrov -- Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska a Veľkej Británie, ktoré sa uskutočnilo koncom januára. Vtedy lídri týchto krajín diskutovali o návrhu načrtnutom Parížom a Berlínom, v ktorom sa hovorilo o dvojhlavom predsedníctve. Podľa malých krajín by bol prezident rady pod vplyvom veľkých krajín a úloha komisie, ktorá je vnímaná ako ochranca princípu rovnosti pre všetky krajiny v únii, by sa potlačila.
Malé krajiny sú podľa všetkého rozhodnuté vo svojom boji pokračovať. Juncker totiž oznámil, že sedmička sa chce stretnúť s ďalšími "podobne zmýšľajúcimi" krajinami nielen spomedzi členských, ale aj kandidátskych krajín ešte pred summitom v Aténach 16. apríla. Práve tam by sa mali rozlúsknúť posledné tvrdé oriešky návrhu novej ústavnej zmluvy, aby Giscard mohol predložiť finálny text na júnovom zasadaní Európskej rady. Hoci veľa sa hovorí aj o posunutí týchto termínov práve pre výrazné názorové rozdiely medzi krajinami.
Malým členom teda asi pravdepodobne dochádza trpezlivosť. "To, čo sa začalo stretnutím trpaslíkov v Luxemburgu, by mohlo vyústiť už onedlho do akéhosi povstania. Veľkí členovia Európskej únie sa totiž v posledných rokoch uchyľujú k arogancii, ktorá podstatne sťažuje spolužitie v európskom spoločenstve a dostáva sa k slovu hlavne vtedy, keď sa vlády Nemecka a Francúzska, ale aj Veľkej Británie, Španielska a Talianska starajú predovšetkým o svoje blaho," napísal včera na margo minisummitu rakúsky denník Die Presse.
V každom prípade možno povedať, že európska sedmička tak vytvorila protiváhu a pripravila sa na rozhodujúcu konfrontáciu pred aprílovým summitom.
Európska sedmička si želá:
-- zachovanie rotujúceho predsedníctva
-- udržanie rovnováhy medzi inštitúciami EÚ
-- posilnenie tzv. komunitárnej metódy so silnou Európskou komisiou
-- rozšírenie väčšinového hlasovania.
-- voľbu predsedu Európskej komisie Európskym parlamentom
-- zastúpenie každej krajiny jedným komisárom.