Ruský prezident Vladimir Putin dnes v Moskve predniesol pri príležitosti 77. výročia porážky nacistického Nemecka prejav, ktorý bol vo svete ostro sledovaný s ohľadom na ďalší vývoj vojny na Ukrajine.
Peskov vylúčil vyhlásenie vojny
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý týždeň poprel, že by sa prezident chystal deviateho mája vyhlásiť Ukrajine oficiálne vojnu. Zároveň poprel, že v tento deň Rusko vyhlási všeobecnú mobilizáciu.
Moskva a ďalšie ruské mestá si každoročne víťazstvo nad nacizmom pripomínajú veľkolepými vojenskými prehliadkami.
Tento rok neboli do Moskvy pozvaní žiadni zahraniční predstavitelia a rovnako vojenskej techniky a vojakov bude podľa médií na prehliadke menej ako v minulom roku.
Do prehliadky sa ale zapoja účastníci ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva označuje za špeciálnu operáciu s cieľom demilitarizácie a "denacifikácie" susednej krajiny.
Vladimir Putin mohol chcieť podľa západných analytikov využiť symbolický význam, ktorý v Rusku sviatok deviateho mája predstavuje, na vyhlásenie vojny na Ukrajine.
V snahe vyzdvihnúť aspoň čiastkové úspechy Ruska na Ukrajine odhadovali, že šéf Kremľa môže napríklad oznámiť úplné ovládnutie mesta Mariupol, alebo urobiť kroky pre pripojenie separatistických regiónov na východe Ukrajiny. Možnosťou bolo tiež poukázať na eskaláciu konfliktu a zdôrazniť potrebu väčšieho nasadenia.
Putin: Rusko zasadilo Ukrajine "preventívny úder"
Ruský prezident Vladimir Putin dnes v prejave na prehliadke k výročiu konca druhej svetovej vojny v Moskve vyhlásil, že obrana vlasti je tou najposvätnejšou povinnosťou. Upozornil svojich občanov na to, že v súčasnosti za vlasť bojujú ruské vojská na Donbase.
Tvrdil, že Kyjev chystal disciplinárnu operáciu proti proruským separatistom na východe Ukrajiny, na území takzvanej Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky. Zároveň mal údajne v pláne vpadnúť na anektovaný Krym.
Pokračoval tým, že Rusko sa vždy malo usilovať o vytvorenie systému rovnoprávnej globálnej bezpečnosti, Západ však nevypočul jeho návrhy. To podľa neho svedčí o tom, že v skutočnosti "mal iné plány". Súčasne tvrdil, že dochádza k veľkému nárastu rusofóbie.
Putin spomenul, že NATO a Západ spolupracujú s neonacistami na Ukrajine, ktorí spoločne ohrozujú "ich územie". Tým pádom považuje operáciu na Ukrajine za "správne riešenie".
"Videli sme, ako sa rozvíja vojenská infraštruktúra, ako začali pracovať stovky zahraničných poradcov, pravidelne prichádzali dodávky najmodernejších zbraní z krajín NATO. Nebezpečenstvo rástlo každým dňom. Rusko zasadilo preventívny úder agresii. Bolo to vynútené, včasné a jediné správne rozhodnutie. Rozhodnutie zvrchovanej, silnej a samostatnej krajiny," zdôraznil prezident.
Severoatlantická aliancia začala v reakcii na ruskú anexiu Krymu v roku 2014 posilňovať bezpečnosť svojho východoeurópskeho krídla, predovšetkým štátov Pobaltia a Poľska.
Ako nepodložené však odmieta opakované ruské obviňovania z toho, že by Ukrajinu plánovala využiť na nejakú agresiu voči Ruskej federácii.
Napriek všetkému povedanému Vladimir Putin vojnu Ukrajine oficiálne nevyhlásil. Rovnako ani neavizoval špecifické rozšírenie agresie na jej území.
Putin na prehliadke tiež oznámil, že podpísal výnos o podpore detí vojakov zabitých na Ukrajine.
"Osobitnú podporu poskytneme deťom zabitých a ranených bojových druhov. Prezidentský výnos o tom som dnes podpísal," povedal Putin. Nie je pritom jasné, aké vysoké straty ruská armáda od konca februára vlastne utrpela.
Kyjev: Útok na nás je prejavom ruského imperializmu
Na Putinov príhovor reagoval aj šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak. Ten vyvrátil, že by Ukrajina pred inváziou na svoje územie plánovala napadnúť či už Rusko, alebo Krym. Dôvod invázie naopak vidí v ruských ambíciách imperialistického charakteru:
"Krajiny NATO nemali v úmysle na Rusko zaútočiť. Ukrajina neplánovala napadnúť Krym. Ruskí vojaci zomierajú, a to nie pri obrane svojej krajiny, ale pri pokuse o okupáciu inej. Pre túto vojnu neexistujú rozumné dôvody, len zvrátené ruské imperiálne ambície," argumentoval Podoľak.
Ďalší z poradcov Kyjeva Oleksij Arestovyč zase Vladimira Putina podľa agentúry Unian nazval "starým, chorým a k smrti vystrašeným mužíčkom". Arestovyč na Facebooku uviedol, že pri počúvaní takéhoto prejavu treba čítať medzi riadkami a Putinovi predpovedal skorý koniec.
Prvé analýzy prejavu
Katarzyna Zysková, ruská vojenská špecialistka, povedala pre BBC, že Putin v prejave využil sovietsku nostalgiu, ktorá je v Rusku veľmi rozšírená.
Slová o ohrození vlasti Západom a NATO boli zase súčasťou plánu vykresliť Rusko ako obliehanú pevnosť a postaviť ho do úlohy obete. Týmto spôsobom vlastne ospravedlnil aj "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine.
Zyskovú prekvapilo, že Putin nespomenul prozápadných zradcov v Rusku, a že naznačil, že Rusko je v konflikte ako s NATO, tak aj s Ukrajinou.
BBC dnes tiež na svojom ruskojazyčnom webe upozornila, že Putin venoval drvivú väčšinu svojho prejavu vpádu na Ukrajine, ale nepoužil výraz "špeciálna vojenská operácia".
"Nič nebolo povedané ani o všeobecnej mobilizácii, ani o oficiálnom vyhlásení vojny proti Ukrajine," upozornil server a pripomenul, že o týchto možnostiach špekulovali americké médiá.
Hlavný editor oddelenia Financial Times v Moskve, Max Seddon, zase na sociálnej sieti Twitter pripomína, že v Putinovej reči chýbala zmienka akéhokoľvek "skutočného víťazstva" na Ukrajine.
"Síce povedal, že ruské jednotky hrdinsky bojujú na Donbase, ale nespomenul Mariupol ani iné územia, ktoré Rusko dobylo. A nespomenul ani náznakom čas, kedy by sa invázia mohla skutočne ukončiť," poukazuje Seddon.