Manželky bojovníkov ukrajinského pluku Azov, ktorý pred ruskou ofenzívou bráni hutnícky komplex Azovstaľ v obliehanom Mariupole, žiadajú medzinárodné spoločenstvo o záchranu svojich mužov.

Pád do ruského zajatia sa podľa nich rovná rozsudku smrti a ich partneri sú údajne odhodlaní radšej sa zabiť vlastnou rukou. „Ak ste z Azovu, nie je šanca, že sa vrátite,“ opisuje jedna z nich.

„Držíme sa,“ napísal veliteľ pluku Azov Denys Prokopenko vo svojej najnovšej správe svojej manželke Kateryne. „Robím všetko pre to, aby textovka, ktorú mi poslal v piatok večer, nebola posledná,“ hovorí žena, ktorá sa teraz nachádza v bezpečí poľského Krakova.

Všetko pre záchranu manželov

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková v sobotu uviedla, že z Azovstaľu sa už podarilo evakuovať všetkých starších ľudí, ženy aj deti, ktorí sa tu pred obliehaním ukrývali. Nádej niekoľkých stoviek vojakov v útrobách závodu, z ktorých mnohí sú ranení, podľa ich partneriek však rýchlo zhasína.

„Napísala som manželovi, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som ho zachránila,“ povedala denníku The Guardian Kateryna, ktorá spoločne s ďalšími ženami vojakov Azovu žiada o extrakciu bojovníkov pod medzinárodným dohľadom.

„Zomierajú tam a trpia. Neexistuje žiadna šanca, že s nimi budú Rusi zaobchádzať humánne. Medzinárodné spoločenstvo má povinnosť zabrániť masakru,“ vyhlásila žena s tým, že k obrancom Azovstaľu sa z dôvodu ruskej blokády teraz nedostane žiadna voda, jedlo ani lekárska starostlivosť.

„Sú tam aj mŕtvi. Pre vojakov je dôležité zachrániť telá svojich kamarátov, chladničky tam však sotva fungujú, takže podmienky sú hrozné,“ uviedla Kateryna, podľa ktorej mužom zostáva „pár dní“ než zomrú od hladu.

„Inšpirovala nás evakuácia v Dunkerku. Potrebujeme odvážne štát&, ktoré evakuujú našich mužov po mori alebo letecky,“ dodala s odkazom na operáciu Dynamo z roku 1940, pri ktorej sa spojencom podarilo evakuovať z prístavu Dunkerk státisíce vojakov, ktoré obkľúčila nemecká armáda.

Zástupca veliteľa pluku Azov Svjatoslav Palamar v nedeľu uviedol, že vojaci v oceliarňach nutne potrebujú podporu ukrajinskej vlády a tretej strany, ktorá by garantovala prímerie, aby bolo možné evakuovať aspoň zranených.

„Budeme bojovať, dokým budeme nažive, aby sme odrazili ruských okupantov,“ uistil aj Palamar. „Vzdať sa je pre nás neprijateľné. Nemôžeme dať nepriateľovi taký veľký dar,“ poznamenal potom jeho kolega Iľja Samojlenko. "Nechať sa zajať pre mňa znamená byť mŕtvy," doplnil.

„Na svadbe sme mali miesto ohňostroja bomby“

Toto presvedčenie zdieľa aj manžel Natalije Zarytskej, ktorý sa tiež nachádza vo vnútri oceliarní. "Napísal mi, že sa všetci radšej zastrelia, než aby padli do ruského zajatia," povedala Zarytská denníku The Telegraph.

Svojho muža, Bogdana Semeneceva, si vzala cez internet 17. apríla. Ceremóniu viedol jeho dôstojník. Internet v oceliarňach nestačil na videohovor a snúbenci si poslali podpísané formuláre cez aplikáciu Telegram. "Jeho bol ručne písaný a veliteľ ho opatril pečiatkou," uviedla.

„Nemali sme obrad, žiadne šaty ani obleky. Rusi potom opäť zaútočili. Namiesto ohňostroja sme mali na svadbe kazetové bomby,“ dodala Zarytská, ktorá sa v minulom týždni pripojila k ďalším manželkám bojovníkov Azov na demonštrácii v Kyjeve a prosila vládu, aby urobila viac.

Azov je pre Kremeľ nástroj propagandy

O medzinárodnú akciu na záchranu vojakov po boku Prokopenkovej z Krakova sa usilujú ďalšie tri ženy bojovníkov pluku. Jednou z nich je Julija, ktorej manžel, seržant Arsenij Fedosjuk, jej z oceliarní napísal naposledy v piatok.

„Podľa súčasnej situácie to vyzerá, že im zostáva tak päť dní. Manžel uviedol, že sú s ním dvaja ranení vojaci, ktorí stratili veľa krvi a majú ťažkú ​​gangrénu. Môžu zakrátko zomrieť, nemajú žiadne lieky,“ popísala.

„Rusi Azov nenávidia, je s ním spojená propaganda. Ak ste z Azovu, nie je šanca, že sa vrátite živý a zdravý,“ konštatovala.

Dobytie oceliarní má pre Kremeľ dôležitý propagandistický aspekt. Niektorí členovia pluku Azov sú totiž označovaní za krajne pravicových radikálov. To Moskve dáva zámienku tvrdiť Rusom, že ruskí vojaci na Ukrajine bojujú, aby svojho suseda zbavili neonacistov.

Manažérka Anna Naumenková, ktorá sa tiež nachádza v Krakove, dostala v sobotu o jednej hodine ráno od svojho manžela Dmytra Danilova hlasovú správu. „Hovoril, že je v Azovstale horúco a že nemajú žiadne lieky na bolesť pre ranených,“ poznamenala.

"Môj partner je pesimistický, pretože im sľúbili pomoc, a nič sa nedeje," uviedla Olha Andrianová, ktorej priateľ je seržantom. „Snažím sa ho presvedčiť, aby nestrácal nádej,“ povedala.

V celom Mariupole, z ktorého je veľká časť zrovnaná so zemou, od začiatku ruskej invázie podľa ukrajinských vojakov zomrelo okolo 25-tisíc obyvateľov.

Bojovníci pluku Azov tiež odhadujú, že v doterajších bitkách v Mariupole len do 15. apríla zomrelo 2 500 ruských vojakov a 5 000 utrpelo zranenie. Tieto tvrdenia sa nedajú nezávisle overiť.