Podpora sociálnodemokratických strán, ktoré majú s partnermi parlamentnú väčšinu v oboch škandinávskych krajinách, by znamenala, že predloženie ich žiadostí o vstup do NATO bude veľmi pravdepodobné.

Vo štvrtok svoj názor na vstup Fínska do aliancie v prejave oznámi tiež prezident Sauli Niinistö. Ten plánuje 17. mája navštíviť Štokholm.

V oboch krajinách po ruskej invázii na Ukrajinu z 24. februára skokovo narástla podpora vstupu do NATO. Vo Švédsku sa za vstup podľa prieskumu zverejneného agentúrou Reuters v apríli vyslovilo 57 percent ľudí. 

Vo Fínsku, ktoré s Ruskom zdieľa 1300 kilometrov dlhú hranicu, členstvo v NATO teraz podľa agentúry Bloomberg podporuje až 76 percent ľudí.

Zdržanlivejší prístup Švédska je podľa Gunilly Herolfovej zo švédskeho ústavu medzinárodných vzťahov daný dlhou tradíciou neutrality. "Vzhľadom na dvestoročnú históriu neutrality je to pre obyvateľov (Švédska) prirodzená vec. Fínsko sa naopak v dejinách opakovane ocitovalo v dramatickej situácii," povedala už skôr Financial Times.

Proti rozširovaniu NATO sa stavia Rusko, ktoré už skôr varovalo, že ak Fínsko a Švédsko do aliancie vstúpia, zvýši vojenskú prítomnosť vo svojej pobaltskej enkláve Kaliningradu a rozmiestnia tam hypersonické a jadrové zbrane.

Obe krajiny majú podľa vojenských analytikov moderné a kompetentné ozbrojené zložky, ktoré s NATO pravidelne cvičia. Podporu ich vstupu do NATO vyjadrili Spojené štáty, Británia aj Nemecko.

Proti sa naopak vyslovil chorvátsky prezident Zoran Milanović; vo svojom postoji ale nemá podporu chorvátskeho parlamentu ani vlády.