Ruský prezident Vladimir Putin absolvovali v piatok telefonický rozhovor, v ktorom diskutovali najmä o situácii na Ukrajine "s dôrazom na humanitárne aspekty".
Ako s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa informovala agentúra DPA, šlo o ich prvý spoločný rozhovor po niekoľkých týždňoch a iniciovala ho nemecká strana.
Putin podľa nej upozorňoval Scholza, že rusko-ukrajinské rokovania zablokovala ukrajinská strana a spomínal "neľudské metódy ukrajinských neonacistov". Scholz zase vyzval Putina k pokoju zbraní.
Scholz vyzval na prímerie
Agentúra AFP napísala, že Scholz vyzval Putina, aby "vzhľadom na závažnosť vojenskej situácie a dôsledky vojny na Ukrajine, najmä v Mariupole", čo najskôr dosiahol "prímerie s cieľom zlepšiť humanitárnu situáciu a pokročiť v hľadaní diplomatického riešenia konfliktu".
Scholz tiež Putinovi pripomenul, že Moskva nesie "zodpovednosť" za prerušenie globálneho zásobovania potravinami v dôsledku invázie ruských jednotiek na Ukrajinu.
Nemecký kancelár v telefonáte rozhodne odmietol aj tvrdenie Moskvy, "že na Ukrajine je rozšírený nacizmus". To, že tam "vládnu nacisti", označil Scholz za nepravdivé.
Rusko útoky na civilistov stále popiera
Ruské vojská na Putinov rozkaz 24. februára zaútočili na Ukrajinu, čím sa začal najväčší pozemný konflikt v Európe a tiež najväčšia migračná kríza na starom kontinente od konca druhej svetovej vojny. Boje si podľa odhadov už vyžiadali tisíce životov, vrátane civilistov.
Rusko popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov, a odmieta ako propagandu a zincenované provokácie správy a stále sa množiace svedectvo o vojnových zločinoch. Práve odhalenie zverstiev, spáchaných ruskými vojakmi v meste Buča pri Kyjeve, viedlo podľa Kyjeva k prestávke v rozhovoroch s Rusmi.
Okrem toho práve dnes spustila Ukrajina prvý súdny proces s ruským vojakom, ktorý je obvinený z vraždy ukrajinského civilistu v dôchodkovom veku.
Ukrajinská strana predtým naliehala na osobnú schôdzku prezidentov oboch krajín, aby vyriešili kľúčové problémy, na ktorých viazla rokovania na nižších úrovniach. Schôdzku prezidentov však odmieta Moskva. Označuje ju ako predčasnú a podľa nej je potrebné najprv pripraviť všetky dokumenty prezidentom na podpis.
Sťažoval sa na údajných nacistov
"Vladimir Putin podrobne vysvetlil logiku a hlavné úlohy špeciálnej vojenskej operácie na obranu (separatistických) republík Donbasu, hovoril o podniknutých opatreniach pre zabezpečenie bezpečnosti civilného obyvateľstva," citoval TASS z komuniké Kremľa.
Ruský prezident tiež kancelárovi poskytol "principiálne hodnotenie stavu rusko-ukrajinských rokovaní, ktoré v podstate zablokoval Kyjev". Upozornil na "pokračujúce hrubé porušovanie noriem medzinárodného humanitárneho práva" a "používanie neľudských teroristických metód" ukrajinskými "bojovníkmi vyznávajúcimi nacistickú ideológiu".
Putin a ďalší členovia ruského vedenia tvrdia, že v Kyjeve vládnu neonacisti, hoci Ukrajinci si zvolili do čela krajiny prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý je židovského pôvodu, a krajná pravica podľa volebných výsledkov zohráva v ukrajinskej politike úplne marginálnu úlohu.
Aj Scholz aj Putin sa podľa Kremľa dohodli, že "k téme Ukrajiny sa časom ešte vrátia".