Salvové raketomety HIMARS sa dostali do centra pozornosti minulý týždeň. Vtedy svetové médiá, počnúc od CNN, New York Times až po Washington Post informovali, že ich majú od americkej vlády čoskoro obdržať ukrajinské ozbrojené sily, ktoré na svojom území čelia ruskej invázii.
Karty zamiešal prezident USA Joe Biden, ktorý vystúpil so slovami, že USA nedodajú Kyjevu zbrane, ktoré by svojím ďalekým dostrelom mohli zasiahnuť aj ruské územie. Hrozila by tým totiž negatívna eskalácia rusko-amerických vzťahov.
USA sa preto napokon rozhodli, že raketomety HIMARS predsa len pošlú, ale v ich slabšej verzii, s dosahom maximálne 80 kilometrov oproti možným až 500 kilometrom. Nižšie poskytujeme výber informácií o týchto systémoch a toho, čoho sú schopné.
Pokračovateľ sovietskych kaťuší
Salvové raketomety HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System – Vysokomobilný delostrelecký raketový systém) sú moderným pokračovateľom takzvaných kaťuší – raketometov používaných sovietskou Červenou armádou počas druhej svetovej vojny. Podobné zbrane – napríklad známy BM-21 Grad – majú vo výzbroji aj ruská a ukrajinská armáda.
V porovnaní s pôvodne sovietskymi gradmi používanými od 60. rokov je však americký systém presnejší a používané rakety môžu mať oveľa väčší dolet.
Ukrajina však podľa informácií agentúry AFP dostane verziu striel s dosahom maximálne 80 kilometrov (s vysoko presnou raketou zasiahne HIMARS ciele vzdialené až 500 km).
Nasadené v roku 2005
Americká armáda používa HIMARS od roku 2005, systém umiestnený na štandardnom vojenskom nákladnom aute vznikol ako ľahší variant pásového raketometu MLRS, ktorý Američania zaradili do služby už v prvej polovici 80. rokov.
Okrem pohonu a rýchlosti je hlavným rozdielom medzi oboma systémami to, že HIMARS nesie oproti svojmu predchodcovi len polovičný náklad striel.
V štandardnej konfigurácii je v odpaľovacom kontajneri šesť rakiet, zatiaľ čo ťažšia MLRS nesie v dvoch kontajneroch dvanásť rakiet. Kolesový systém je však výrazne ľahší a je možné ho prepravovať aj lietadlami C-130 Hercules.
V porovnaní s BM-21 Grad používa americký systém odlišný systém nabíjania, ktorý je podstatne rýchlejší a pre obsluhu pohodlnejší.
Grady sa po odpálení 40 kusov rakiet kalibru 122 mm musia dobíjať ručne strela po strele, čo zaberie čas okolo desiatich minút (výnimkou je československá verzia RM-70 na podvozku Tatra, ktorá si vezie jednu zásobnú salvu, nabíjanú pomocou hydraulického systému).
Pre HIMARS sa oproti tomu dodáva už z fabriky šestica striel kalibru 227 mm v prepravnom a zároveň odpaľovacom kontajneri. Použitý kontajner sa nahradí novým za menej než päť minút pomocou zabudovaného žeriavu.
Rôzne varianty doletu aj presnosti
HIMARS, ktorý americká armáda nasadila v bojoch v Afganistane, Iraku alebo Sýrii, môže používať niekoľko verzií rakiet, ktoré sa líšia doletom aj presnosťou.
Základná šestica striel má dolet zhruba 30 kilometrov, existujú však tiež varianty schopné zasiahnuť ciele 45 alebo až 80 kilometrov ďaleko.
Obsluha si pritom môže vybrať, či odpáli jednu, dve, štyri alebo všetkých šesť rakiet. Plná salva potom dokáže zničiť stovky metrov štvorcových, existujú ale aj verzie s presným navádzaním, používané pre útoky na dôležité ciele.
Americká armáda má pre HIMARS aj MLRS dostupné tiež kontajnery nesúce jedinú balistickú strelu s doletom 300 km alebo až 500 km.
HIMARS v službách aj mimo USA
Okrem americkej armády majú HIMARS vo výzbroji aj Singapur, Spojené arabské emiráty, Jordánsko a Rumunsko.
Intenzívne sa o ne zaujíma Poľsko, ktoré už v roku 2018 podpísalo kontrakt na dodávku dvoch desiatok systémov, ktoré malo dostať na budúci rok.
Teraz však svoju objednávku podstatne zvýšilo, keď poľský minister obrany Mariusz Błaszczak americkú stranu požiadal o ďalších 500 kusov týchto raketometov.
Ak by ich poľská armáda skutočne získala, stala by sa vôbec najväčším používateľom tohto raketového systému na svete.