Francúzi budú v nedeľu v prvom kole volieb vyberať svojich zástupcov do Národného zhromaždenia.
V 577 obvodoch bude o rovnaký počet mandátov súperiť na 6 300 kandidátov.
Pre uľahčenie výberu voličmi vznikli štyri koalície - na čele tej stredovej stojí Emmanuel Macron, ktorý v aprílových voľbách obhájil post prezidenta. O tom, akú veľkú moc bude mať tento centristický politik v nasledujúcich rokoch, však rozhodnú práve parlamentné voľby. Predvolebná kampaň, podľa médií minimálna a nevýrazná, končí dnes o polnoci.
Nezhodné prieskumy
Na čele predvolebného prieskumu spoločnosti Ifop je s 26 percentami ľavicová koalícia Nová ľudová, socialistická a ekologická únia, ktorú vedie krajne ľavicový politický veterán Jean-Luc Mélenchon. Ten v aprílových prezidentských voľbách skončil tretí a opakovane verejne vyhlasuje, že by sa mal stať budúcim premiérom Francúzska.
Na druhom mieste v sondáži je s tesným odstupom jediného percentuálneho bodu Macronova stredová koalícia Spolu (Ensemble). Na treťom mieste je krajne pravicová strana Národné združenie vodkyňa Marine Le Penovej, ktorú plánuje voliť asi 21 percent opýtaných.
V prieskume Elabe má naopak Spolu náskok pol percentuálneho bodu pred Novou ľudovou úniou. Prieskum tiež upozorňuje na štvrté miesto a 11 percent pre blok vedený Republikánmi.
Francúzsky systém volieb do Národného zhromaždenia je dvojkolový väčšinový a pomerne zložitý, čo komplikuje aj predvolebné prieskumy. Získané percentá odovzdaných hlasov sa nemusia prejaviť v počte získaných mandátov a až tie rozhodujú o parlamentnej väčšine. Systém tiež silne znevýhodňuje extrémistické strany, medzi ktoré sa radí aj Národné združenie.
Pokiaľ v prvom kole v danom obvode nikto nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, postupujú do druhého kola tí, ktorí prekonali hranicu 12,5 percenta, alebo minimálne prví dvaja kandidáti. Vo Francúzsku sa tak v praxi koná 577 lokálnych súbojov, ktoré rozhodnú o budúcej národnej politike.
Tri scenáre pre Macrona
Magickou hranicou týchto volieb je 289 mandátov. Ak by koalícia Spolu túto hranicu prekonala, Macron by posilnil svoju pozíciu a mal by väčšiu šancu napríklad na presadenie dlho plánovanej dôchodkovej reformy.
Macronov plán na posun odchodu veku do dôchodku z aktuálnych 62 na 65 rokov bol jednou z najviditeľnejších tém prezidentskej i parlamentnej kampane a vyvolal vlnu odporu. Macron usiluje aj o ekonomické reformy na posilnenie kúpnej sily Francúzov, proti ktorej poklesu sa ozývajú hlasné protesty.
Ak by koalícia Spolu zvíťazila, ale v parlamente by nemala väčšinu, musel by Macron hľadať spojencov pre dlhodobú spoluprácu alebo pre jednotlivé zákony. Všetci tí, ktorí Macrona podporujú, sa už ale stali súčasťou jeho koalície, a je preto málo pravdepodobné, že by našiel ďalších straníckych partnerov.
Rozhodujúcou politickou silou, pomyselným jazýčkom na váhach, by sa mohli stať konzervatívni Republikáni.
Tretím možným, a pre Macrona najbolestivejším, výsledkom, by bola jeho prehra. Ak by ho niektorá z formácií, podľa aktuálnych prieskumov najskôr Nová ľudová únia, predstihla, nasledovala by kohabitácia. Prezident by musel vymenovať za premiéra zástupcu najsilnejšej parlamentnej strany či koalície, ktorý by bol z odlišného politického zoskupenia ako on sám.
Z francúzskeho prezidentského systému by sa tak razom stal parlamentný a hlavné slovo by mal premiér. Macronovi by zostala v kompetencii len zahraničná politika a velenie ozbrojených síl. Presadzovanie reforiem by bolo pre Macrona prakticky nemožné.