Mjanmarská vojenská vláda popravila štyroch mužov odsúdených na trest smrti, vrátane dvoch prodemokratických aktivistov, ktorých predtým obvinila na základe protiteroristického zákona. V skupine je aj bývalý poslanec Národnej ligy pre demokraciu a blízky spolupracovník zvrhnutej líderky Do Aun Schan Su Ťij.

S odvolaním sa na štátne médiá o tom dnes informovala agentúra Reuters. Ide o prvú popravu v tejto ázijskej krajine za niekoľko desiatok rokov.

Správa o popravách vyvolala pobúrené reakcie ochrancov ľudských práv vrátane organizácií Human Rights Watch alebo Amnesty International.

Vládnu strachom

Štátna barmská tlač napísala, že štvorica bola o popravená "v súlade s právnou procedúrou za riadenie a organizovanie násilného a nehumánneho teroristického zabíjania".

Člen tieňovej exilovej vlády Aun Mjou Min poprel, že popravení boli zapojení do násilia. "To, že ich potrestali smrťou, dokladá snahu vládnuť prostredníctvom strachu," povedal.

Medzi popravenými je dvadsaťštyriročný bývalý poslanec Pchjo Zeja Tho z Národnej ligy pre demokraciu, ktorého vojenský súd v januári usvedčil za trestnú činnosť vrátane financovania terorizmu a bombových útokov.

Zatknutý bol vlani v novembri ako kľúčová osoba v sieti, ktorá podľa junty organizovala teroristické útoky v Rangúne. Jeho žena podľa agentúry AP zatiaľ správu o manželovej poprave nemá a snaží sa dostať sa k viacerým informáciám. Než sa Pchjo Zeja Tho zapojil v roku 2007 do politického diania, venoval sa hiphopu.

Dôvodom bolo politické presvedčenie

Ďalším popraveným je tridsaťpäťročný prodemokratický aktivista Ťjo Min Ju, známejší pod prezývkou "Kou Jimmy". Odsúdený bol za porušenie protiteroristického zákona.

Min Ju patril k lídrom skupiny Študenti generácie 88, ktorá organizovala prodemokratické protesty už v roku 1988. Zatknutý bol vlani v októbri a v minulosti strávil za svoje politické aktivity za mrežami desiatky rokov.

Vo štvorici popravených je ďalej Hla Mjou Aun a Aun Thura Zo, ktorí boli odsúdení na trest smrti za vraždu ženy, ktorú podľa obžaloby podozrievali, že vyzrádza informácie armáde.

"(Sme) nesmierne zarmútení... čo najdôraznejšie odsudzujeme krutosť junty, ak je to pravda. Svetové spoločenstvo musí ich krutosť potrestať, "uviedol hovorca mjanmarskej exilovej vlády v reakcii na správy o popravách.

Podľa Zväzu politických väzňov boli posledné súdne popravy v Mjanmarsku vykonané koncom 80. rokov. Nezávislý odborník OSN na problematiku ľudských práv Thomas Andrews vyzval na celosvetovú reakciu.

"Tých ľudí súdil, usvedčil a potrestal vojenský súd, pričom dotyční nemali právo sa odvolať a podľa všetkého nemali ani právneho zástupcu, čo je porušenie medzinárodného humanitárneho práva," uviedol.

Zabíjajú koho chcú

Elaine Pearsonová z Human Rights Watch označila popravy štyroch mužov za "prejav úplnej krutosti".

"Popravám predchádzali hrubo nespravodlivé a politicky motivované vojenské súdy. Barbarstvo a bezohľadný nezáujem o ľudské práva, aký prejavuje junta, desí protestné hnutie proti nej. Krajiny Európskej únie, USA a ďalšie vlády by mali junte ukázať, že za svoje zločiny zaplatia,"oznámila Pearsonová.

Regionálny riaditeľ AI Erwin van der Borght označil popravy za "svojvoľné zbavenie života" a ďalší príklad "otrasného stavu ľudských práv" v Mjanmarsku.

Tiež vyzval svet na rýchlu reakciu, pretože v Barme čaká na vykonanie rozsudkov smrti až 100 ľudí. Podľa Zväzu politických väzňov od vlaňajšieho februára barmské súdy vyniesli trest smrti najmenej nad 114 osobami obžalovanými z politických zločinov vrátane dvoch detí.

Prevrat ukončil demokraciu

Kambodžský autoritársky premiér Hun Sen v júni vyzval listom vodcu junty Min Aun Hlaina, aby popravy nevykonával. Kambodža v súčasnosti stojí na čele Združenia národov juhovýchodnej Ázie, list preto podľa Reuters vyjadril hlboké znepokojenie aj ďalších okolitých krajín.

Vojenská junta prevzala moc v Barme vo februári 2021 po prevrate, pri ktorom zvrhla demokraticky zvolenú vládu vedenú držiteľkou Nobelovej ceny za mier Do Aun Schan Su Ťij a jej stranou Národná liga pre demokraciu.

Vedenie armády odôvodnilo prevrat tým, že voľby boli zmanipulované; to ale nezávislí volební pozorovatelia nepotvrdili. Puč vyvolal rozsiahle protesty. Podľa odhadov ľudskoprávnych skupín pritom policajti a vojaci zabili bezmála 2000 civilistov, uviedla agentúra AP.