Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dnes rokoval po telefóne s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom o rozšírení NATO. Telefonát však v rokovaniach o vstupe Švédska a Fínska do bloku nepriniesol žiadny prelom a Erdogan zopakoval šéfovi NATO svoje predchádzajúce požiadavky. Štokholm a Helsinki podľa neho musia prestať "podporovať terorizmus" alebo zrušiť obmedzenia vývozu zbraní do Turecka, informovala agentúra Reuters.
"Obe krajiny musia preukázať, že prestali podporovať terorizmus, odvolali sankcie proti Turecku a sú pripravené prejaviť aliančnú solidaritu," uviedla kancelária tureckého prezidenta.
Ankara tvrdí, že Švédsko a Fínsko podporujú "teroristické skupiny". Tak označuje Turecko niektoré kurdské organizácie, napríklad Stranu kurdských pracujúcich či priaznivcov klerika Fethullaha Gülena, ktoré turecké úrady považujú za strojcu neúspešného vojenského puča v roku 2016.
Vo štvrtok Turecko vyzvalo spojencov v NATO, aby postupovali v zhode v boji proti terorizmu. Apel prichádza v čase, keď Ankara zvažuje nové vojenské ťaženie v severnej Sýrii, ktoré dnes v denníku El País označil hovorca tureckého prezidenta Ibrahim Kalin za "protiteroristickú operáciu". Turecké plány kritizovali napríklad USA a vo štvrtok sa voči nim vymedzilo aj Rusko.
Podľa Kalina "teroristické skupiny" v oboch škandinávskych krajinách regrutujú nových členov, zhromažďujú peniaze a vedú propagandu proti Turecku. Hovorca tiež poukázal na to, že obe krajiny zamietli desiatky žiadostí o vydanie údajných členov do Turecka. "Až uvidíme vývoj v našich žiadostiach, tak (prístupový) proces postúpi ďalej," uviedol.
V stredu Stoltenberg uviedol, že Severoatlantická aliancia s Tureckom rokuje. "Všetci spojenci v NATO sú pripravení si sadnúť a prediskutovať tieto obavy, a to vrátane hrozby, ktorú pre Turecko predstavuje PKK," uviedol Stoltenberg s tým, že Turecko patrí medzi štáty NATO, ktoré čelili najväčšiemu počtu teroristických útokov.
Švédsko a Fínsko podali oficiálnu žiadosť o vstup do NATO v máji. Urobili tak kvôli rastu bezpečnostných obáv v súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine.