Nemecko bude ďalej podporovať Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej invázii. Dnes to na tlačovej konferencii vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý zopakoval, že zodpovednosť za vojnu nesie ruský prezident Vladimir Putin. Scholz tiež povedal, že Nemecko stojí o vyšetrenie ruských vojnových zločinov.
"Vojna na Ukrajine zostáva najväčšou výzvou," poznamenal Scholz. "Nemecko po ruskej invázii urobilo zásadný politický obrat v dodávkach zbraní," uviedol s odvolaním sa na rozhodnutie Berlína poskytnúť Ukrajine zbrane na obranu.
"Vojna na Ukrajine vyžaduje, aby sme robili ďalekosiahle rozhodnutia na podporu ukrajinského boja za nezávislosť," povedal.
Možnosti rokovania s Putinom
Podľa kancelára treba spolu s Európskou úniou urobiť všetko, aby bolo možné objasniť a potrestať ruské vojnové zločiny. Scholz zdôraznil, že za vojnu je zodpovedný Putin, a bez odpovede ponechal otázku, za akých podmienok by súčasného šéfa Kremľa opäť pozval do Nemecka.
Novinárov dnes zaujímalo aj možný angažmán bývalého sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera pri mierových rozhovoroch.
Schröder je v Nemecku aj vo svojej strane kritizovaný za úzke väzby na Rusko a na Putina. Scholz, ktorý je tiež sociálny demokrat, si však nemyslí, že by bývalý šéf nemeckej vlády mohol teraz nejakú úlohu zohrať.
Merkelová mu nechýba, kancelárom je rád
Olaf Scholz dnes okrem iného na tlačovej konferencii dostal otázku, či mu nechýba v čase terajších veľkých kríz na čele vlády Angela Merkelová. "Rád s ňou telefonujem, ale tiež som rád kancelárom," odpovedal Scholz.
Merkelová z teraz opozičnej konzervatívnej únie CDU/CSU viedla Nemecko 16 rokov a Scholz ju v kancelárskej funkcii vystriedal vlani v decembri.
Konzervatívna kancelárka bola známa svojou schopnosťou dosiahnuť aj v zložitých sporoch kompromis. Po jej odchode z kancelárstva je ale kritizovaná za to, že za jej éry sa Nemecko stalo príliš závislé od ruských fosílnych energetických surovín.
Vyčítané je jej aj to, že po ruskej anexii ukrajinského autonómneho polostrova Krym v roku 2014 a podpore, ktorú Moskva poskytla proruskému povstaniu na východe Ukrajiny, nezaujala voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi tvrdší postoj.