Francúzsko zasiahli počas leta ničivé požiare. Podľa dostupných informácií bol júl najsuchším mesiacom v krajine od roku 1961. Požiare v tomto mesiaci zničili približne 14-tisíc hektárov plochy a od začiatku roka vyhorelo v krajine 56-tisíc hektárov lesa, čo je trikrát viac ako priemer za posledných desať rokov. Požiare sú podľa údajov z programu Európskej únie Copernicus najhoršie za posledné dve desaťročia.
Len pár týždňov po uhasení ničivého požiaru vypukol v rovnakej oblasti Francúzska minulý týždeň ďalší rozsiahly požiar. Zničil viac ako 7,4 hektárov lesa (čo predstavuje rozlohu mesta Nice) a približne 10-tisíc obyvateľov tak muselo opustiť svoje domovy. Podľa najnovších odstupných informácií k čiastočnému uhaseniu požiaru výrazne dopomohli silné dažde v nedeľu 14. augusta. „Vieme, že dážď nám ponúka oddych, ale neznamená to koniec boja. Ak najbližších 48 až 72 hodín nebude pršať, riziko požiarov sa značne zvýši,“ uviedol hasič zo záchranárskeho tímu v Gironde.
Francúzskym záchranárskym tímom pomáhali aj hasiči z viacerých krajín Európy. „Európska solidarita v pracovnom nasadení,“ zverejnil minulý štvrtok na svojom Twittrovom účte francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorým reagoval na súdržnosť európskych krajín s Francúzskom. Pomoc v podobe hasičských lietadiel poskytlo Francúzsku aj Švédsko a Grécko.
Kvalita ovzdušia klesá
Odborníci tiež varujú pred rizikom výskytu záplav s prichádzajúcou jeseňou. Podľa ich prognóz sa bude extrémne počasie tento rok vyskytovať častejšie, a to v dôsledku horúčav, ktoré v posledných mesiacoch zasiahli Európu.
Okrem iných negatívnych dopadov požiare značne ovplyvňujú aj kvalitu ovzdušia. Podľa európskeho monitoringu atmosféry (CAMS) emisie z francúzskych požiarov pozorované satelitom v posledných troch mesiacoch boli vyššie ako kedykoľvek od roku 2003, informovala v piatok tlačová agentúra DPA.
„Monitorujeme nárast počtu a následných emisií lesných požiarov, pretože horúčavy zhoršili požiarnu situáciu v juhozápadnom Francúzsku a na Pyrenejskom polostrove,“ povedal vedúci vedec služby CAMS Mark Parrington. „Veľmi extrémne stupne požiarneho nebezpečenstva, ktoré boli predpovedané pre veľké oblasti južnej Európy, znamenajú, že rozsah a intenzita akýchkoľvek požiarov sa môže výrazne zvýšiť, čo pozorujeme v našich odhadoch emisií a ich vplyve na miestnu kvalitu ovzdušia,“ dodal Parrington.
Horúca Európa
Požiare a extrémne vlny horúčav nezažíva toto leto iba Francúzsko. Portál Nautiv píše, že podľa najnovších údajov Európskeho systému informácií o lesných požiaroch (EFFIS) zničili tohtoročné požiare v Európe takmer 660-tisíc hektárov lesov pričom najviac zasiahnutými krajinami sú Španielsko, Rumunsko a Portugalsko.
Ako uvádza agentúra Reuters, v Londýne vysychá prameň rieky Temža a minulý piatok britská vláda vyhlásila stav sucha v niektorých častiach krajiny. Koncom augusta začne taktiež v niektorých oblastiach krajiny platiť zákaz používať hadice na polievanie záhrady, umývanie áut či na napúšťanie bazénov. V nemeckej rieke Rýn klesla hladina vody, čo spôsobilo problémy zo zásobovaním. Česko bojovalo niekoľko dní s rozsiahlym požiarom v národnom parku České Švajčiarsko a aj na našom území sme v posledných týždňoch zaznamenali extrémne teploty, ktoré sa podľa meteorológov v nasledujúcich dňoch opäť vrátia.
Program EÚ Copernicus varoval aj pred nebezpečenstvom rozsiahlych požiarov vo veľkej časti západnej Európy. „Rok 2022 je už teraz rekordný rok, tesne za rokom 2017... Situácia z hľadiska sucha a extrémne vysokých teplôt zasiahla tento rok celú Európu a celková situácia v regióne je znepokojujúca, zatiaľ čo sme stále uprostred sezóny požiarov," povedal koordinátor EFFIS Jesús San-Miguel. Horúčavy a suchá, ktoré toto leto postihujú západnú Európu sú podľa vedcov dôsledkom človekom zapríčinenej klimatickej zmeny.
Autorka je študentkou Katedry žurnalistiky FiF UK. Reportáž vznikla s finančnou podporou Európskej únie a Medzinárodného vyšehradského fondu.
Sekcia HN Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancujú SlovakAid, Medzinárodný vyšehradský fond a Európska únia.
