Čína má v súčasnosti k útoku na Taiwan len veľmi málo podnetov, vojenský zásah Pekingu voči tomuto ostrovu preto nateraz nehrozí. Pre TASR to uviedol politológ Austrálskej národnej univerzity v Canberre Wen-Ti Sung, podľa ktorého sa Čína neustálou hrozbou vojenského konfliktu snaží zmeniť súčasný stav v Taiwanskom prielive vo svoj prospech.
"Nový normál" po návšteve z USA
Zvýšené napätie medzi Pekingom a Tchaj-pejom v uplynulých týždňoch vyvolala nedávna cesta predsedníčky Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiovej na Taiwan. Čína v reakcii na túto návštevu, ktorá sa uskutočnila 2. augusta, spustila v Taiwanskom prielive rozsiahle vojenské cvičenie. Taiwan následne navštívili aj ďalšie americké delegácie.
Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia, a to aj napriek tomu, že tento ostrov má vlastnú nezávislú vládu. Peking nedávno upozornil, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylúčil ani možnosť vojenského zásahu.
Politológ Sung uviedol, že Taiwanský prieliv vstupuje po nedávnych udalostiach do "nového normálu", v ktorom sa čoraz menej dodržiava predchádzajúci súhlas o rešpektovaní vzájomných štátnych hraníc.
To podľa jeho slov v praxi predstavuje väčší počet preletov čínskych bojových lietadiel cez stredovú líniu Taiwanského prielivu (neoficiálnu, avšak dosiaľ fakticky dodržiavanú hranicu medzi ostrovom a pevninou) a uskutočňovanie čínskych vojenských cvičení v teritoriálnych vodách Taiwanu či v ich tesnej blízkosti.
Slabá motivácia k vojne
Aj napriek týmto skutočnostiam však podľa politológa austrálskej univerzity ozbrojený konflikt v Taiwanskom prielive v súčasnosti nehrozí.
"Vojenský zásah dnes pre Peking nie je možnosťou. Hrozenie vojenským konfliktom je nástroj Pekingu na formovanie súčasného stavu v Taiwanskom prielive v jeho prospech," povedal Sung. Dodal, že Čína má len malú motiváciu uchýliť sa v dohľadnom čase k úplnému vojenskému konfliktu.
Jedným z najväčších spojencov Taiwanu sú Spojené štáty, ktoré tento ostrov podporujú aj napriek tomu, že s ním nemajú oficiálne diplomatické styky.
Americké ministerstvo zahraničných vecí nedávno schválilo potencionálny predaj vojenského vybavenia v hodnotne 1,1 miliardy dolárov Taiwanu. Peking však Washington varoval pred "protiopatreniami" v prípade, že by sa takýto predaj uskutočnil.
Sung sa domnieva, že odpoveď Číny na tento krok bude "rétorická". Peking podľa jeho slov odsúdi potenciálny predaj amerických zbraní Taiwanu ako provokáciu a zasahovanie do záležitostí Taiwanského prielivu. Dodal, že Čína môže oznámiť aj zámer sankcionovať amerických dodávateľov zbraní, avšak v skutočnosti neurobí takmer nič.
Politológ Austrálskej národnej univerzity predpokladá, že obe strany sa budú riešeniu napätej situácie v Taiwanskom prielive vyhýbať a odďaľovať ho.
Taiwanský prieliv pravdepodobne zostane "takticky nestabilný, no strategicky pevný" pod podmienkou, že sa Tchaj-peju a Pekingu podarí pravidelne a priamo komunikovať, aby sa predišlo "nedorozumeniam a prehnaným reakciám", uzavrel Sung.