Fotografie zachytávajúce fontány s červenou vodou zdieľal na sociálnej sieti Twitter kanál 1500tasvir, ktorý monitoruje porušovanie ľudských práv v Iráne. Podľa aktivistov išlo o umeleckú inštaláciu s názvom "Teherán zaliaty krvou".

Perzské vysielanie stanice BBC neskôr informovalo, že zafarbenú vodu z fontán odčerpali, hoci na záberoch zverejnených na Instagrame bolo stále vidieť na okrajoch fontán stopy po červenej farbe.

Protesty pokračujú napriek policajnej brutalite

Mahsa Amíníová bola zadržaná 13. septembra v Teheráne mravnostnou políciou za údajne nesprávny spôsob nosenia hidžábu. Po tom, čo skolabovala na policajnej stanici, ju previezli do nemocnice, kde o tri dni neskôr zomrela. 

Podľa jej rodiny a ďalších aktivistov voči nej polícia použila brutálne násilie. Z oficiálnej lekárskej správy zverejnenej v piatok vyplýva, že príčinou jej smrti bola choroba a nie údery alebo bitka. Závery správy však nebolo možné nezávisle overiť.

Úmrtie Amíníovej vyvolalo vlnu protivládnych protestov v desiatkach iránskych miest, ktoré trvajú už dvadsať dní, informuje portál Washington post. Školáčky si sňali pokrývku hlavy a zdvihli prostredníky. Ženy spálili hidžáb a ostrihali si vlasy. Ľudia zaplavili ulice a skandovali „Ženy, život, sloboda“ a „Smrť diktátorovi“, čo je odkaz pre iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího. 

Iránsky vodca Alí Chamenei SNÍMKA: The New York Times

SNÍMKA: The New York Times

Ľudia umením komunikujú nešťastie 

Pri tvrdých zásahoch bezpečnostných síl proti demonštrantom prišlo o život už mnoho ľudí, zahŕňajúc deti. Organizácia Amnesty International overila smrť 52 ľudí, no tvrdí, že skutočný počet obetí je oveľa vyšší. 

Iránska organizácia pre ľudské práva so sídlom v nórskom Osle oznámila, že doteraz bolo zabitých najmenej 92 demonštrantov, uviedol portál France24. Vedenie tiež pristúpilo k obmedzeniam internetu vrátane blokovania Instagramu či WhatsAppu.  

Pamela Karimi, historička umenia z University of Massachusetts Dartmouth, povedala pre Washington post, že umelci sú v centre protestného hnutia. „Bohužiaľ, za posledných 40 rokov sa nedokázali vytvoriť politické skupiny, ktoré by sa dokázali postaviť vláde,“ povedala. 

Poukázala tiež na neúspešné progresívne hnutie Iránu. „Vďaka tomu sa umenie stalo nástrojom v rukách ľudí na komunikáciu ich nešťastia so systémom.“

V krajine, kde ministerstvo kultúry a islamské vedenie musí schvaľovať všetko umenie, Karimi hovorí, že umelci zvyčajne obchádzajú pravidlá. Hľadajú alternatívne priestory pre umeleckú tvorbu – chátrajúce továrne alebo prázdne sklady.

Červené fontány ako symbol uctenia si mučeníkov

Farbenie fontán nie je nový nápad. Demonštranti za práva zvierat preliali falošnú krv do fontán na londýnskom Trafalgar Square, aby upozornili na továrenské poľnohospodárstvo. A v roku 2017 muž zafarbil Fontánu di Trevi na červenú na protest proti korupcii v Ríme.

V Iráne však majú takéto praktiky osobitný význam ako spôsob uctenia si mŕtvych. Karimi, ktorá strávila časť svojho detstva v Teheráne, si pamätá, ako po iránskej revolúcii navštívila mesto Mašhad a videla fontány zafarbené na červeno na pamiatku mučeníkov.

Teheránsky cintorín Behesth-e Zahra mal kedysi rybník s fontánou, ktorá tečie na červeno – známa ako Rybník krvi – na pamiatku tých, ktorí zomreli v iránsko-irackej vojne v osemdesiatych rokoch.

Protesty v Iráne vyprovokované smrťou Mahsy Amíníovej SNÍMKA: Cnbc

SNÍMKA: Cnbc

Nová stratégia protestov

Obchody v niekoľkých mestách Iránu v sobotu vstúpili do štrajku na podporu demonštrantov, a to aj na teheránskom bazáre, uviedol portál Greek reporter. Pološtátna tlačová agentúra ISNA protesty bagatelizovala a uviedla, že obchodníci zatvorili svoje obchody zo strachu zo škôd spôsobených nepokojmi. 

Podľa Iran International English sú tieto protesty náznakom novej stratégie aktivistov v Iráne. Namiesto každodenných sporadických demonštrácií, ktoré sa vláde ľahšie kontrolujú, sa týždenné protesty zdajú byť efektívnejšie a „ukazujú na neschopnosť vlády potlačiť demonštrantov, keď sú davy väčšie a objavujú sa súčasne v mnohých mestách a lokalitách.”

Autorka je študentkou žurnalistiky FiF UK BA. Sekcia HN Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancujú SlovakAid, Medzinárodný vyšehradský fond a Európska únia. 

HN Globálne SNÍMKA: Hn Globálne

SNÍMKA: Hn Globálne