Vlny horúčav sa v niektorých regiónoch na planéte Zem tak zintenzívnia, že sa tieto územné oblasti stanú neobývateľnými, uvádza najnovšia správa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK), ktorú organizácie vydali v pondelok v Ženeve. 

Správu organizácie vypracovali pre novembrovú klimatickú konferenciou COP27 v Egypte. Okrem iného v nej upozornili aj na viac ako 70-tisíc obetí 38 horúčav medzi rokmi 2010-2019.  

Presiahnutie limitu 

„Existujú hranice, po prekročení ktorých nemôžu ľudia vystavení extrémnemu teplu a vlhkosti prežiť," píše sa v správe. Podľa výpočtov OCHA a MVČK sa tak môže stať už v najbližších desaťročiach.

Odborníci už dlho upozorňovali na kritické dôsledky, ktoré nastanú pri prekročení globálneho oteplenia o 1,5 stupňa Celzia. Oteplenie pod dva stupne bude znamenať takmer 14-krát  pravdepodobnejší výskyt extrémneho počasia a teplo a vlhkosť sa stanú ešte nebezpečnejšie. 

Správa ďalej uvádza, že extrémne počasie, ktoré by sa v klíme bez zásahu človeka objavilo raz za 50 rokov, je dnes takmer päťkrát pravdepodobnejšie. 

O prítomnosti horúčav v dôsledku klimatickej krízy sa mohla toto leto presvedčiť aj Európa. Horúčavy, požiare, suchá, ktoré zasiahli počas letných mesiacov mnohé európske krajiny sú dôsledkom už dlho vedcami avizovanej klimatickej krízy. Podľa európskeho pozorovacieho programu Copernicus Climate Change Servis bolo leto 2022 vôbec najteplejšie v histórii meraní. Vedec z programu Copernicus, Freja Vamborg vyjadril obavy, že: „Nie len, že dáta ukazujú, že sme mali rekordné augustové teploty v Európe, ale aj počas celého leta, pričom minuloročný teplotný letný rekord je len rok starý.“ 

Najzraniteľnejšie regióny

Africký región Sahel, Africký roh a južná a juhovýchodná Ázia sú podľa organizácií najzraniteľnejšie regióny sveta. Správa uvádza, že „horúčavy v týchto oblastiach presiahnu ľudské fyziologické a spoločenské limity", čo bude mať za následok „obrovské utrpenie a straty na životoch". 

Katastrofy zapríčinené extrémnym teplom, ktoré sa tento rok odohrali v Somálsku či Pakistane naznačujú „budúcnosť so smrteľnejšími, častejšími a intenzívnejšími humanitárnymi stavmi núdze". 

Pakistan tento rok zasiahli najprv obrovské horúčavy a neskôr povodne, ktorých následky Generálny tajomník OSN Antonio Gutters pri septembrovej návšteve krajiny označil za „klimatický masaker, ktorý ešte nikdy nevidel.“  Podľa nemeckej neziskovej organizácie Germanwatch, bol Pakistan v roku 2020 ohodnotený ako ôsma najzraniteľnejšia krajina v dôsledku klimatickej krízy. NASA označila Pakistan ako krajinu, ktorej určité regióny sa postupom časti stanu “jednoducho neobývateľnými”, pričom Mesto Jacobabad sa už dnes nachádza na pozícii najteplejšieho mesta sveta. 

Somálsko prežilo už štvrté obdobie bez dažďov, čo krajinu dohnalo na pokraj hladomoru. Oficiálne stanovisko k situácii v krajine ešte nezaznelo, no šéf OCHA Martin Griffiths sa vyjadril, že: „Nepochybujem o tom, že v Somálsku pozorujeme hladomor.” Podľa OSN, 6,7 milióna ľudí v krajine bude mať problémy so zabezpečením potravy do decembra tohto roku. 

„Ničivé suchá, ako je to, ktoré dohnalo Somálsko na pokraj hladomoru, sú oveľa smrteľnejšie keď sa skombinujú v extrémnymi teplotami. V budúcnosti ich môžeme očakávať ešte viac,“ uviedol pre novinárov šéf OCHA, Martin Griffiths.  

Najmenej zodpovední a najviac zasiahnutí 

Na zmeny najviac doplácajú menej vyspelé krajiny sveta či marginalizované skupiny ľudí. Kombinované riziko starnutia obyvateľstva, otepľovania planéty a urbanizácie tiež spôsobí, že čoraz viac ľudí v rozvojových krajinách bude patriť k ohrozeným skupinám ľudskej populácie. Choroby a úmrtia pritom viac hrozia poľnohospodárskym pracovníkom, deťom, seniorom a tehotným ženám.

Najviac senzibilnými krajinami na extrémne počasie zapríčinené klimatickou krízou sú Pakistan a južná Ázia, pričom Pakistan je zodpovedný len za necelé jedno percento celosvetových emisií skleníkových plynov.  

Ako ďalej? 

Organizácie vyhlásili, že na zvrátenie vĺn horúčav je potrebné urýchlene podniknúť razantné opatrenia, pričom navrhli niekoľko konkrétnych krokov.

Za najdôležitejší označili spomalenie a zastavenie klimatickej zmeny. Pokiaľ by sme teplotný nárast udržali pod 1,5 stupňom, vedci odhadujú, že vystavených extrémnym horúčavám bude o 420 miliónov ľudí menej a približne o 65 miliónov ľudí menej bude zažívať „akceptovateľné“ horúčavy, než keby globálna teplota stúpla o 2 stupne. 

Poskytovanie včasných informácií obyvateľom a jednotlivým štátnym predstaviteľom, nájdenie nových spôsobov na financovanie opatrení na miestnej úrovni, ochrana  najzraniteľnejších skupín či testovanie vhodnejších teplotných úkrytov či ochladzovacích centier patria podľa správy k ďalším potrebným krokom na riešenie situácie.

Autorka je študentkou žurnalistiky FiF UK BA. Sekcia HN Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancujú SlovakAid, Medzinárodný vyšehradský fond a Európska únia. 

HN Globálne SNÍMKA: Hn Globálne

SNÍMKA: Hn Globálne