V Izraeli skončili štvrté parlamentné voľby za tri a pol roka viac menej patovými výsledkami (tri z nich vyhrala pravicová strana Likud vtedajšieho premiéra Benjamina Netanjahua), po ktorých bolo veľmi ťažké zostaviť vládu. Po prvých dvoch v apríli a septembri 2019 sa kabinet vôbec nepodarilo zostaviť, po tretích v marci 2020 vznikla na rok vláda národnej jednoty a po posledných v marci 2021 skončilo 12-ročné obdobie, kedy stál na čele kabinetu Netanjahu.
Osemčlenná koaličná vláda Naftaliho Bennetta, v ktorej boli tri pravicové, dve centristické, dve ľavicové strany a vôbec prvýkrát v histórii arabská islamistická strana, však skončila už tento rok v júni. Podľa prieskumov má v ďalších predčasných voľbách 1. novembra najviac šancí Netanjahuov Likud a jeho spojenci, aj keď nie je isté, že dosiahnu na najmenej 61 kresiel potrebných na získanie parlamentnej väčšiny. Súčasné voľby sú tretie od pandémie koronavírusu a dvanáste predčasné voľby v rade, pričom posledné riadne voľby sa konali v roku 1992.
Spor vo vojenstve
Pre spor o výnimku z brannej povinnosti pre mužov z ultraortodoxnej časti izraelských občanov skončila v decembri 2018 predčasne Netanjahuova vláda, ktorá vládla od volieb v marci 2015, čím vypukla politická kríza v krajine so sériou tesne po sebe nasledujúcich volieb.
Minuloročné marcové voľby vyhrala vládnuca strana Likud premiéra Netanjahua pred centristickým zoskupením Ješ Atid Jaira Lapida. V júni sa potom Bennett z nacionalistickej strany Jamina stal premiérom, čím sa skončilo 12-ročné obdobie vlády Netanjahua. Bennettova vláda sa však udržala pri moci iba rok. Stratila väčšinu, keď prišla o podporu viacerých poslancov koaličných strán, a poslednou ranou pre ňu bol neschválený zákon poskytujúci právny rámec židovským osadám na palestínskom Západnom brehu Jordánu.
V posledných rokoch pribudla k hlavným dlhší čas diskutovaným témam v Izraeli ako napríklad mier s Palestínčanmi, bezpečnosť či drahý život otázka ďalšieho pôsobenia expremiéra Benjamina Netanjahua, ktorý bol v roku 2019 obvinený z podvodu, zneužitia dôvery a podplácania, útlaku ultraortodoxnej komunity v krajine, koronavírusovej epidémie či zhoršenia stavu ekonomiky.
Tohtoročná volebná kampaň sa odohráva na pozadí slabnúcej koronavírusovej pandémie, ekonomického oživenia, pokračujúceho Netanjahuovho súdu a istej unavenosti z neustáleho predvolebného boja. Izraelská ekonomika, ktorá v roku 2020 prvýkrát od roku 2002 klesla, zaznamenala vlani najprudší nárast za 21 rokov a HDP Izraela sa zvýšilo o 8,1 percenta. Krajinu od februára 2020 sužuje pandémia a Izrael prešiel tromi plošnými uzatvoreniami pričom na chorobu zomrelo viac ako 11 500 osôb.
Obvinenia z korupcie
Netanjahu bol v novembri 2019 obvinený z podvodu, zneužitia dôvery a podplácania v troch prípadoch. Bolo to prvýkrát, keď čelil úradujúci predseda izraelskej vlády obvineniu z korupcie a proces sa začal v máji 2020.
Izraelu sa v posledných rokoch darilo na poli diplomacie a zbližovania sa s arabskými susedmi. V roku 2020 boli s pomocou USA nadviazané diplomatické styky so štyrmi moslimskými krajinami, tento rok v máji podpísal Izrael historicky prvú obchodnú zmluvu s nejakým arabským štátom a v auguste sa obnovili plné diplomatické vzťahy Izraela a Turecka, ktoré boli prerušené boli v roku 2018.
Aj v minulých rokoch dominovali politike Izraela bezpečnostné témy s hrozbami zo strany Iránu, radikálov z palestínskeho Hamasu z Pásma Gazy či šiitov z libanonského Hizballáhu. Izrael niekoľkokrát vojensky zasiahol proti iránskym cieľom v Sýrii, kde trvá občianska vojna, konfrontácia trvá na hraniciach s Pásmom Gazy. Jedenásťdňové boje vlani v máji si vyžiadali vyše 240 mŕtvych Palestínčanov a 12 mŕtvych na izraelskej strane čo bola najhoršia eskalácia konfliktu od vojny v roku 2014.
Tohtoročnú augustovú konfrontáciu medzi Izraelom a militantnou palestínskou organizáciou Islamský džihád so sídlom v Pásme Gazy neprežilo najmenej 47 Palestínčanov. Vlani v decembri navyše Izrael po troch rokoch výstavby dokončil 65 kilometrov dlhú bariéru medzi Izraelom a Pásmom Gazy. A mierový proces s Palestínčanmi sa už niekoľko rokov viac menej nepohol z miesta.
K favoritom tohtoročných volieb patrí najmä Netanjahov Likud a stredová strana Ješ Atid premiéra Jaira Lapida, predchádzajúci premiér Bennett už nekandiduje. Podľa prieskumov by sa mohla v popredí umiestniť aj výrazne pravicová osadnícka koalícia Náboženskej sionistickej strany a strany Ocma Jehudit a koalícia Národná jednota, do ktorej sa spojili strany ministrov obrany a spravodlivosti Bennyho Ganca (stredová Modrá a biela) a Gideona Saara (stredopravicová Nová nádej) s cieľom zabezpečiť "fungujúcu vládu, ktorá sa postará o bezpečnosť štátu".
Rastúca sila náboženstva
Do 120-členného Knesetu, ktorý je volený obyvateľstvom na štyri roky podľa systému pomerného zastúpenia, by sa mala dostať aj sefardská náboženská strana Šas, aškenázsky náboženský blok Jednotný judaizmus tóry, nacionalistická sekulárna strana Izrael je náš domov niekdajšieho ministra obrany Avigdora Liebermana či dve ľavicové formácie - Strana práce a Merec.
Pred hlasovaním sa však rozpadla Zjednotená kandidátka arabských strán, ktorá reprezentuje viac ako 18 percent izraelských Arabov. Arabská nacionalistická strana Balad vystúpila z koalície Zjednotená kandidátka a bude kandidovať samostatne. V Zjednotenej kandidátke tak zostali len dve formácie (Hadaš a Taal), samostatne kandiduje aj ďalšia arabská islamistická strana Raam, ktorá je od vlaňajška ako prvá arabská formácia v histórii členom izraelskej vlády.
Nacionalistická strana Pravice (Jamina) expremiéra Bennetta, ktorý odišiel z politiky a ktorú teraz vedie ministerka vnútra Ajelet Šakedová, kandiduje v rámci pravicovej formácie Židovský domov, ktorú teraz vedie Hagit Mošeová.
Volebná účasť bola vlani 67,4 percenta, v marci 2020 71,5 percenta, v septembri 2019 69,8 percenta, v apríli 2019 68,4 percenta, v roku 2015 72,4 percenta, k predchádzajúcim štyrom voľbám v rokoch 2003, 2006, 2009 a 2013 prišlo menej ako 70 percent voličov, účasť nad 80 percent bola naposledy zaznamenaná v roku 1969.