Česko sa chce okrem európskeho sankčného zoznamu riadiť aj svojím vlastným. Jeho vytvorenie umožní nový sankčný zákon, ktorý už je v Senáte. Platiť by mohol od budúceho roka, informovala v sobotu stanica ČT24.
Národný sankčný zoznam by sa v prvej fáze mal dotknúť najmä tých Rusov a Bielorusov, ktorí preukázateľne pomáhajú režimu ruského prezidenta Vladimira Putina. Štát chce ísť aj nad rámec úniových sankcií. Spolupracovať chce s políciou aj s tajnými službami. V prvej fáze sa má v databáze ocitnúť niekoľko desiatok ľudí.
Ďalšie obmedzenia
"Úniové sankčné režimy sú v niektorých prípadoch zamerané iba na zákaz vstupu alebo zmrazenie majetku. My sa napríklad rozhodneme, že by sme chceli proti určitým osobám uplatňovať širšie sankčné obmedzenia," uviedol špeciálny splnomocnenec ministerstva zahraničných vecí ČR David Kopecký.
Podľa šéfa českej diplomacie Jana Lipavského to bude pre českú zahraničnú politiku významný nástroj, ktorým bude môcť riešiť konkrétne prípady, podrobnejšie sa ale vyjadriť nechcel.
Sankcie by sa mohli týkať napríklad Leonida Levitina, čo je brat ruského exministra dopravy Igora Levitina. Ten je zároveň poradcom Putina. Leonid Levitin prostredníctvom svojej firmy na Cypre investoval v Česku stovky miliónov korún, okrem iného aj do ústavu sociálnej starostlivosti v Brdoch.
Leonid Levitin podľa zahraničných médií pôvod svojho majetku nikdy nevysvetlil. Na európskom sankčnom zozname nie je, ale podľa informácií Českej televízie je jedným z kandidátov do českej databázy. Podobných adeptov je zhruba 60.
Kritériom pre miesto na zozname však nie je len podpora ruskej agresie na Ukrajine. "Druhá vec je, samozrejme, zahraničný a bezpečnostný záujem Česka. Máme určité signály už z minulosti na subjekty, ktoré by sme chceli zaradiť na ten zoznam, ale z jasných dôvodov o nich nemôžeme hovoriť," upresnil Kopecký.
Poistka pred prevedením majetku
Česko môže podľa sankčného zákona tiež dávať návrhy na zaradenie do európskeho sankčného zoznamu. Národná databáza by tak mohla dočasne slúžiť ako poistka, aby sankcionovaný do rozhodnutia Európskej únie majetok nepreviedol.
"Je potrebné posilniť analytické nástroje, najmä keď evidencia skutočných majiteľov nie je úplne spoľahlivá," povedal Lukáš Kraus, právnik spolku Rekonstrukce státu.
Príkladom je majetok exposlanca ruskej Štátnej dumy Sergeja Sopčuka. V Česku investoval desiatky miliónov korún do nehnuteľností a firiem, ale jeho meno v nich oficiálne nefiguruje.
"Ruský vplyv je pomerne ťažké obmedziť, funguje práve cez rôzne vlastnené firmy, ktoré sú spiace a majú v sebe potenciál generovať rôznych tajných agentov," poznamenal bývalý náčelník generálneho štábu Armády ČR Jiří Šedivý.
Ľudia alebo firmy, ktoré sa dostanú na avizovaný sankčný zoznam, sa môžu podľa zákona brániť námietkou alebo žalobou na súde. Ministerstvo zahraničných vecí ČR z dôvodu prípadných súdnych sporov chce posilniť aj svoj právny tím.