Čínske represívne zásahy na protestoch proti prísnym lockdownom zameraným na spomalenie šírenia koronavírusu sú dôkazom slabosti tamojších predstaviteľov. V stredu to vyhlásil minister zahraničných vecí Spojených štátov Antony Blinken.

Blinken v rozhovore pre televíziu NBC News uviedol, že obyvatelia všetkých krajín majú "právo vyjadriť svoju frustráciu" prostredníctvom pokojných protestov.

"V každej krajine, kde vláda podniká represívne kroky proti takýmto (mierovým) protestom, to nie je znakom moci, ale slabosti," uviedol Blinken, ktorý sa v stredu zúčastňoval na ministerskej schôdzke členských krajín NATO v Bukurešti.

Šéf americkej diplomacie, ktorý budúci rok plánuje navštíviť Čínu, odmietol posúdiť, či zásahy na protestov ovplyvnili pozíciu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Uviedol však, že čínska stratégia nulovej tolerancie covidu, ktorá demonštrácie vyvolala, "nie je niečo, k čomu by sa uchýlili Spojené štáty". Tie sa podľa jeho slov zameriavali hlavne na očkovanie, testovanie a liečbu covidu.

"Čína musí vymyslieť spôsob, ako bude ku koronavírusu pristupovať – spôsob, ktorý pokrýva nielen potreby zdravotníctva, ale aj obyvateľov," upozornil Blinken.

Protesty vypukli cez víkend vo veľkých čínskych mestách vrátane Pekingu a Šanghaja, pričom režim nasadil obrovský bezpečnostný aparát, aby rýchlo akékoľvek ďalšie nepokoje zastavil.

Podľa agentúry AFP ide o najmohutnejšie demonštrácie od prodemokratických zhromaždení v roku 1989 - tie režim krvavo potlačil.

Spúšťačom súčasných protestov bola politika nulovej tolerancie voči covidu, keď vláda zatvárala do lockdownov obrovská množstvá ľudí a dusila tým ekonomiku. Demonštranti však žiadajú už aj oveľa širšie politické reformy v komunistickej Číne, niektorí dokonca vyzývajú prezidenta Si Ťin-pchinga na odchod.