Členské štáty Európskej únie dnes urobili ďalší krok na ceste k schváleniu prelomových pravidiel pre používanie umelej inteligencie. Po rade úprav podporili vlaňajší návrh Európskej komisie a sú teraz pripravené rokovať o konečnej verzii s Európskym parlamentom. Podľa českého predsedníctva v Rade Európskej únie stanovisko vyvažuje ochranu súkromia občanov a podporu využívania nových technológií.
Návrh označovaný ako akt o umelej inteligencii je podľa únijných predstaviteľov prvého svojho druhu na svete a mohol by ovplyvniť podobné normy aj mimo Európskej únie. Spočíva v klasifikácii technológií podľa spôsobu využitia a zavedenia rôznych úrovní obmedzení podľa toho, aké riziká so sebou nesú. Niektoré systémy chce Európska únia úplne zakázať, ďalšie nástroje ako algoritmy na rozpoznávanie tvárí by zase podliehali silnej regulácii.
Nájdenie spoločného prístupu členských krajín bolo jedným z cieľov končiaceho českého predsedníctva, ktoré navrhlo mnohé zmeny textu v reakcii na požiadavky partnerov Európskej únie. Rada napríklad zúžila definíciu systémov umelej inteligencie, aby nezasiahla aj „tradičnejší“ softvér, uviedol pri dnešnom stretnutí ministrov zodpovedných za telekomunikácie český vicepremiér Ivan Bartoš, ktorý rokovania predsedal.
Tiež upozornil na úpravu požiadaviek pre vysoko rizikové systémy, ktoré by podľa neho takto boli lepšie technicky realizovateľné, alebo na poskytnutie „primeranej miery flexibility“ pri využívaní týchto systémov zo strany policajných orgánov. Server Euractiv minulý mesiac napísal, že české predsedníctvo do návrhu zapracovalo isté výnimky, ktoré napríklad umožnia polícii požiadať o využitie nepreverenej technológie, ktorá bude patriť do kategórie s vysokým rizikom.
Podľa Bartoša vyjednávacia pozícia štátov únie predstavuje vyvážený kompromis, ktorý podporuje výskum a inovácie a zároveň zabezpečuje ochranu základných práv občanov. Európsky parlament zatiaľ vlastnú verziu návrhu neprijal, avšak možno očakávať, že europoslanci budú presadzovať prísnejšie obmedzenia. Vlani na jeseň v uznesení vyzvali na viaceré obmedzenia pre nasadzovanie umelej inteligencie v službách policajných a justičných orgánov.
Zložité systémy algoritmov označované výrazom umelá inteligencia v súčasnosti prenikajú do mnohých oblastí ľudskej činnosti a stávajú sa bežnou súčasťou internetových či finančných služieb. Cieľom aktu Únie je prostredníctvom regulácie posilniť dôveru v tieto technológie a zabezpečiť ich vyššie využitie v Európskej únii. Blok si stanovil cieľ, aby si do roku 2030 umelú inteligenciu osvojilo 75 percent firiem v únii. Vlani však podľa správy Európskej komisie miera využitia dosahovala len osem percent.