„Bolo to v roku 2020, keď zavraždili predsedu nášho hnutia. Zakrátko na to zajali jeho nástupcu. Dodnes je vo väzení,“ začína svoje rozprávanie Quel. Má 25 rokov, pochádza z Hondurasu a aj on patrí k Earth Defenders - aktivistom, ktorí bojujú za ochranu ľudí aj planéty. Stretávame sa v Guatemale, kde si podobných príbehov vypočujeme viacero.
„Pre všetkých to bolo veľmi náročné, pre celú komunitu. Prežívali sme kolektívnu depresiu,“ priznáva Quel. Mnohí členovia ich združenia to vzdali, niektorí sa presťahovali, doma sa už necítili bezpečne. „Mali sme pocit, že sme prehrali bitku,“ spomína si.
Jedna z najnebezpečnejších krajín
Quel po tom všetkom prevzal úlohu lídra hnutia a rozhodol sa nahlasovať útoky na ich členov. “Podali sme jedenásť žalôb a podporujeme ostatné komunity, aby robili to isté,” hovorí Quel, pre ktorého to znamená, že riskuje svoj život.
Honduras je totiž pre environmentálnych a ďalších aktivistov jednou z najnebezpečnejších krajín sveta. Mladí ľudia ako Quel sa denne potýkajú s prenasledovaním, zatýkaním, no dochádza aj k vraždám.
Všetko je to podložené číslami. Nezisková organizácia Global Witness od roku 2012 mapuje násilnosti proti obrancom Zeme. Podľa ich poslednej správy, v roku 2020 zaznamenali až 227 vrážd ochrancov Zeme po celom svete. Znamená to štyri vraždy každý jeden týždeň. V skutočnosti je však prípadov pravdepodobne oveľa viac, pretože mnohé útoky nikto nenahlási.
„Samozrejme, že sa bojím. Viem, čo robím a pravdepodobne za to zomriem, tak ako už mnohí predo mnou,“ pokračuje len 22-ročný Selvin, Quelov priateľ. Obaja prišli do Guatemaly ako ambasádori klímy. Na rozdiel od európskych ambasádorov a ambasádoriek však riskovali už len tým, že opustili svoju krajinu.
Útoky od vlády aj firiem
Ak patríte medzi Earth Defenders, riziko patrí k vášmu životu. S prenasledovaním či očierňovaním sa stretávajú aj v ďalších krajinách Latinskej Ameriky. Napríklad aj v Nikarague odkiaľ pochádza Sara, ďalšia mladá ambasádorka klímy. „Každý, kto v mojej krajine bojuje za ochranu environmentálnych práv, je považovaný za zločinca, ktorý sa snaží podkopať súdržnosť národa. Všetko, čo robím, robím s vedomím, že som preto v nebezpečenstve,” hovorí Sara, ktorá na ochrane klímy aktívne spolupracovala s neziskovými organizáciami.
V praxi to môže vyzerať napríklad tak, že sa jedného dňa zobudíte a zistíte, že vláda zrušila organizáciu, pre ktorú ste pracovali. Presne to sa stalo Sare. Len v tomto roku vládny režim v Nikarague rozpustil viac ako 800 mimovládnych organizácii a zabavil im majetok. „Je to riziko, s ktorým sa v Strednej Amerike musia zmieriť všetci aktivisti,“ povie.
“Vláda kriminalizovala mnohých mojich kolegov, iným sa zase vyhrážali smrťou ťažobné spoločnosti,“ hovorí Selvin. Aj podľa správy organizácie EarthRights International stoja za útokmi najčastejšie mocné korporátne, finančné či vládne elity.
Obrancom Zeme hrozí nebezpečenstvo napríklad vtedy, keď vystupujú proti firmám, ktoré chcú na území pôvodných obyvateľov ťažiť nerastné suroviny, drevo, ropu, plyn. Práve na pôvodných územiach a v ich blízkosti dochádza k porušovaniu ľudských práv najčastejšie, píše sa v správe osobitného spravodajcu Rady OSN pre ľudské práva.
Boj s klimatickou zmenou = neraz boj o vlastný život
Esteban je strážca národného parku v Guatemale. Park sa snaží chrániť pred ľuďmi, ktorí sem chodia nelegálne vyrubovať stromy alebo loviť divú zver. „Striedame sa na zmeny. Náš park musíme pred útočníkmi chrániť stále, aj počas vianočných sviatkov. Neraz sme sa stretli s vyhrážkami či fyzickými útokmi. Na niektorých mojich kolegov už dokonca počas služby aj strieľali,” popisuje Esteban.
Verí, že prírodu musíme ochraňovať, pretože je súčasťou života celej planéty. Jeho komunita sa o ňu opiera a potrebuje ju, preto sú ochotní riskovať pre ňu aj svoje životy.
Nejde pritom len o komunitu. Klimatická kríza je globálna a ovplyvňuje všetky krajiny na svete. Deje sa však nerovnomerne. Najviac na ňu doplácajú chudobnejšie krajiny, ktoré k nej najmenej prispeli. Rovnako tak, ba ešte viac, je nerovnomerné aj násilie voči obrancom Zeme. V roku 2020 sa 226 z 227 vrážd ochranárov odohralo práve v krajinách globálneho Juhu
„Boli chvíle, keď som uvažoval, že sa presťahujem do Európy. Pred dvoma rokmi som sa stal obeťou pokusu o atentát, predtým sa mi vyhrážali smrťou, očierňovali ma a polícia mala pod dohľadom všetky moje sociálne siete,” hovorí Kaleth, ktorý bol v Nikarague národným koordinátorom environmentálnej organizácie, až kým ju vláda nerozpustila.
S Kalethom sa rozprávame počas našej spoločnej návštevy pôvodných obyvateľov žijúcich okolo jazera Atitlán v Guatemale. Jazero je znečistené, v jeho okolí dochádza k zosuvom pôdy, výrubu stromov. Je jedným z príkladov toho, ako pre ekonomické záujmy trpia pôvodní obyvatelia.
Stály a dočasný strach
Earth Defenders podľa Kaletha zápasia s dvoma druhmi strachu: stálym a dočasným. Dočasný je ten, ktorý sa objaví až pri konkrétnej činnosti alebo jej plánovaní. Stály zas ten, ktorý pretrváva aj potom. Je to neustály strach o život a bezpečie. Aj napriek tomu Kaleth prekvapí tvrdením, že to stojí za to.
„Aj keď žijeme v rôznych častiach sveta, sme jeden človek. Jeden človek, ktorý bojuje za ten istý cieľ a to za záchranu planéty, na ktorej žijeme,” povedala Sara. A doplnil ju Selvin: „Sme hlasom životného prostredia, slzami, ktoré sa prelievajú tvárou nespravodlivosti. Sme ľudské bytosti ako všetci ostatní a máme rovnaké práva na zdravý život a životné prostredie ako vy. Nesmieme dovoliť, aby bol zničený náš jediný spoločný domov, naša planéta Zem. Pomôžte nám v tom.”