Súd v Madride nariadil dvom Španielkám, ktoré sa vydali za bojovníkov Islamského štátu, zostať vo väzbe. Obe ženy, ktoré boli obvinené z teroristických trestných činov, prišli zo sýrskych detenčných táborov dokopy so 13 deťmi. Informovala o tom dnes agentúra AFP s odvolaním sa na právne dokumenty.
Španielky dorazili v pondelok neskoro večer na vojenskú základňu blízko Madridu. Stalo sa tak dva mesiace po tom, ako španielska vláda súhlasila s ich repatriáciou z nechvalne presláveného tábora Rúdž na severovýchode Sýrie, kde sú väčšinou ženy a deti bývalých bojovníkov Islamského štátu.
Bez možnosti kaucie
Yolanda Martínezová priletela so štyrmi deťmi a jej manžel zostáva v sýrskom väzení. Luna Fernándezová, ktorá pricestovala s deviatimi deťmi, je vdova, jej manžel, člen IS, zomrel v bojoch v Sýrii. Obe dnes predstúpili pred španielsky súd. Sudca si vypočul ich vyhlásenie a následne rozhodol, že majú byť držané vo vyšetrovacej väzbe bez možnosti prepustenia na kauciu v súvislosti s obvinením z "pripojenia k teroristickej organizácii", konkrétne k DAIŠ, čo je arabská skratka pre Islamský štát.
Ako sudca uviedol vo svojom rozhodnutí, existuje konkrétne riziko úteku vzhľadom na to, aké obvinenia boli voči ženám vznesené". Rovnako je aj "zjavné" riziko, že by mohli trestné činy páchať znova. Sudca však ženám nepozastavil ich rodičovské práva, pretože vzhľadom na to, že budú vo väzení, tak "neexistuje riziko, že by pokračovali v možnej indoktrinácii svojich detí".
Detí sa ujali sociálne úrady a v budúcnosti by mohli byť zverené do starostlivosti rodinám týchto dvoch Španieliek, ktoré už tri roky viedli právnu a mediálnu bitku za návrat svojich príbuzných zo Sýrie.
Španielsky denník El País, ktorý s oboma ženami hovoril vtedy v inom sýrskom detenčnom tábore v roku 2019, napísal, že teraz 37-ročná Martínezová má štyri deti a 34-ročná Fernándezová má detí päť. Ďalšie štyri deti, s ktorými prišla, sú siroty s prarodičmi v Madride, o ktoré sa Španielka v tábore starala.
Odmietali ich návrat
Obe ženy, s ktorých repatriáciou pomohli španielskej vláde Spojené štáty, boli doteraz v tábore Rúdž, ktorý je rovnako ako ďalší tábor Al-Húl pod správou sýrskych kurdských milícií. V oboch je teraz okolo 56-tisíc ľudí. Približne polovica z nich sú Iračania, je tam aj asi 18-tisíc Sýrčanov, z ktorých niekoľko tisíc ich má ešte druhé občianstvo. Býva tam aj mnoho občanov európskych krajín.
Západné krajiny dlho odmietali svojich občanov z týchto táborov prijať z bezpečnostných dôvodov, obávali sa, že sa dospelí nevzdali radikálnych postojov a budú ich šíriť po návrate do Európy. Po nátlaku médií a humanitárnych organizácií tempo repatriácií zrýchlilo a vlani bolo doteraz najvyššie. Kým v roku 2020 bolo repatriovaných 281 osôb, rok nato to bolo 324 ľudí a vlani viac ako päťsto. Vlani sa zo Sýrie vrátilo najviac žien a detí do Francúzska (100), vyše 50 ich repatriovali do Nemecka.
Radikáli z IS začali v roku 2014 zaberať rozsiahle oblasti v Iraku a Sýrii a na dobytých územiach potom násilím presadzovali svoj prísny výklad islamského práva šaría. V istej dobe ovládali skoro polovicu Sýrie a asi tretinu Iraku. K ich rozmachu prispela občianska vojna v Sýrii. V Iraku bol Islamský štát územne porazený v roku 2017, v Sýrii v marci 2019. V oboch krajinách ale stále má menšie bunky, ktoré naďalej páchajú útoky. Odnože IS pôsobia aj v ďalších štátoch, atentáty vykonávajú napríklad v Afganistane či v niektorých afrických krajinách.